BANSKÁ BYSTRICA. Generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Ján Mizerák včera odvolal riaditeľov všetkých správ Národných parkov a Chránených krajinných oblastí.
Vykonávaním funkcií ich poveril do času, kým sa neskončia konkurzy, ktoré určia ich nástupcov. Politické či lobistické dôvody svojho kroku odmieta. Úlohou Štátnej ochrany prírody je podľa Mizeráka služba vo verejnom záujme. Verejným a spoločenským záujmom však podľa neho „nie je, len' ochrana prírody, ale, aj' ochrana prírody“.
Ján Dobšovič z platformy mimovládnych organizácií pre Naturu 2000 tvrdí, že Mizerák sa pravdepodobne stal „bábkou v rukách politických strán“ a snaží sa uvoľniť priestor pre ľudí lojálnych k lobistickým tlakom.
Rasťo Rybanič zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti sa obáva, že posledné kroky vlády, ministerstva a Štátnej ochrany prírody naznačujú, že by mohli byť hrozbou pre ochranu prírody. „Zdá sa, že ochrana prírody robí problémy niektorým lobistickým skupinám a ich investičným zámerom v chránených územiach,“ myslí si ornitológ.
Po stretnutí so šéfom generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie Ladislavom Mikom je Rybanič presvedčený, že Európska komisia sa bude veľmi zle pozerať na takéto aktivity. „Ak vláda nevyrieši uspokojivo problémy Natura 2000, komisia môže zablokovať financovanie veľkých infraštrukturálnych projektov,“ povedal.
Aktivistka Ľubica Trubíniová sa domnieva, že za personálnymi zmenami môže byť zámer odstaviť ľudí, ktorí odolávali investičným tlakom v oblastiach ako TANAP, NAPANT či Slovenský raj.
Mizerák odmieta, že by otváral cesty k rozhodnutiam o ochrane prírody lobistom, a odvolania zdôvodnil nedostatkami v doterajšej organizačnej štruktúre, neefektívnym využívaním majetku a nesúladmi v personálnom obsadení správ.
Ako príklad spomenul Mizerák TANAP, kde je 35 ľudí a menšie správy, kde je ľudí šesť.
Ministerstvo nemá záujem oslabovať Štátnu ochranu prírody, práve naopak,“ hovorí. Odhaduje, že výberové konania na nových šéfov by mohli byť vo februári.
