WASHINGTON. LONDÝN. Archeológovia pri skúmaní slávnej kamennej stavby v anglickom Stonehenge objavili neolitickú dedinu. Malé domčeky zrejme slúžili ako obydlia staviteľov tajomného centra, prípadne v ňom nachádzali prístrešie ľudia, ktorí tam prichádzali na slávnosti.
Nachádzali sa neďaleko slávneho, mýtami opradeného monumentu, ktorý každoročne v období slnovratu priťahuje tisíce dobrodruhov a romantikov.
Vedci sú nadšení, nálezisko je mimoriadne bohaté a poskytne dostatok informácií o jeho obyvateľoch. Na výskume sa okrem britských archeológov podieľala aj americká National Geographic Society.
Veľká dedina
Odhalili najväčšiu neolitickú dedinu v Británii. Zatiaľ sa podarilo vykopať osem domčekov, ale najmenej ďalších 25 ich zostáva skrytých pod zemou, povedal na tlačovej konferencii National Geographic Society jeden z vedcov Mike Pearson zo Sheffieldskej univerzity. Očakávajú, že by ich mohlo byť vaic ako sto.
Všetky drevené domčeky mali centrálne ohnisko. V šiestich sa zachovala hlinená podlaha. Mali štvorcový pôdorys, každá strana merala 4,6 metra.
Dva z domčekov, oddelené od ostatných, zrejme slúžili ako obydlia vodcov komunity alebo kultové stavby, kde sa konali náboženské rituály. V týchto stavbách nebol odpad ani bežné domáce smeti. V dedine žili stovky ľudí.
Pozostatky z ošípaných naznačujú, že ich zabili, keď mali asi deväť mesiacov, zrejme na slávnosti v období zimného slnovratu.
Mike Pearson pripomenul, že Stonehenge bolo orientované na východ Slnka v deň letného slnovratu a západu Slnka počas zimného slnovratu.
Drevený kruh v Durrington Walls je naopak orientovaný na východ Slnka cez zimný slnovrat a na západ Slnka v deň slnovratu letného.
Drevená verzia pamätníka
V starovekej dedinke asi tri kilometre od Stonehenge je aj akási drevená verzia kamenného kruhu. Uhlíkovou metódou jej vek stanovili na obdobie zhruba 2600 rokov pred naším letopočtom; vtedy vzniklo aj Stonehenge. Kameň vtedy na miesto prepravili až zo západného Walesu. V rovnakom období vybudovali Veľkú pyramídu v egyptskej Gíze alebo kamenné domčeky na Orknejských ostrovoch pri pobreží Škótska.
Ďalšie monolity - veľké, zvislé kamenné piliere spojené hore jedným priečne položeným, pripomínajúce tvarom futbalovú bránku – postavili o 300 rokov neskôr. Okolo roku 1600 pred naším letopočtom bolo Stonehenge opustené. Nepretržite ho používali počas 1400 rokov.
Dedina a pamätník
Julian Thomas z Manchesterskej univerzity poznamenal, že Stonehenge a objavená dedina mali akúsi hradskú spájajúcu ich s riekou Avonou, čo hovorí o modeli pohybu medzi oboma miestami. „Samozrejme je to veľmi dôležité miesto,“ povedal. Podľa vedcov bolo Durrington Walls miestom, kde ľudia trvalo žili.
Stonehenge im slúžilo ako cintorín a pamätník. Durrington skutočne vyzerá „ako miesto na život“, pripojil sa Mike Pearson. Zato v megalitickom Stonehenge, ktoré bolo kedysi najväčším pohrebiskom v Británii, nikdy nikto nežil.
Autor: ač
