Hovorí sa o nej, že je novou Billie Holliday alebo Ninou Simone. Podobné prirovnania však Norah Jones odmieta. Sama vie, ako ďaleko má od talentu svojich legendárnych predchodkýň. Má ho však dostatok, aby neustále prekvapovala krehkými pesničkami, ktoré sa nachádzajú aj na jej najnovšom albume Not Too Late.
Kritici si dodnes lámu hlavu, prečo je práve táto rodáčka z Texasu taká úspešná. V roku 2003 ovládla udeľovanie prestížnych cien Grammy. Jej debutový album Come Away With Me získal až osem gramofónov, z ktorých päť putovalo do rúk Jonesovej. O dva roky neskôr získala ďalšie tri ocenenia, medzi nimi aj za dueto s nesmrteľným Rayom Charlesom Here We Go Again. To už mala na konte druhý album Feels Like Home, na ktorom len rozšírila svoje hudobné obzory.
Má to v génoch, píšu o tejto speváčke rôzne biografie. Dcéra Raviho Shankara, ku ktorej sa otec príliš nepriznáva, vyrastala v Dallase na kolekcii džezových platní matky. Hru na klavíri začala študovať ako pätnásťročná a o rok už koncertovala v miestnej kaviarni.
Keď však ako mladá nádejná hudobníčka na návšteve New Yorku pocítila jeho čarovnú atmosféru, rozhodla sa, že domov sa už nevráti. Tam sa zoznámila s basgitaristom a budúcim životným partnerom Lee Alexanderom, okolo ktorého dala neskôr dohromady sprievodnú skupinu The Handsome Band.
„Spieva ako anjel a hrá na klavíri, ako keby mala namiesto prstov pierka,“ povedal šéf legendárneho džezového labelu Blue Note Bruce Lundvall, keď počul demokazetu s jej jemným zamatovým hlasom a okamžite vytiahol nahrávaciu zmluvu napriek tomu, že hudba Jonesovej sa džezu dotýkala len veľmi okrajovo.
Výsledkom bol debutový album Come Away With Me (2002) a nakoniec viac ako osem miliónov predaných nosičov po celom svete. Útlu spievajúcu klaviristku tento úspech zaskočil, ale nie natoľko, aby ju zviazal. Na druhom albume Feels Like Home (2004) načrela do studnice americkej tradičnej hudby, kde popri džeze a folku našla záľubu v country.
Na svete je možno viac talentovaných pesničkárok s melancholickým piesňami, ako napríklad Tracy Chapmanová, Lucinda Williamsová alebo Beth Ortonová, ale ani jedna nepúta toľko pozornosti ako práve Jonesová. Album Not Too Late vznikal z väčšej časti v hotelových izbách počas dlhých koncertných šnúr. Medzitým stihla vystupovať v rôznych bokovkách, ako napríklad vo formácii The Little Willies alebo naspievať obscénny duet na projekt Mika Pattona Peeping Tom.
„Nové piesne majú veľa z mojej osobnosti. Sú temné a cynické, ale zároveň majú v sebe nádej. Preto som nový album nazvala Nie je príliš neskoro. Mám rada pozitívne odkazy,“ hovorí o novej nahrávke táto speváčka a klaviristka. Not Too Late je oproti predchádzajúcim nahrávkam rozšírený o jeden rozmer - Jonesová sa zamilovala do hudby Willieho Nelsona a hlavne Toma Waitsa. Je to na albume cítiť, ako napríklad v pijanskej piesni Sinkin' Soon. „Nelson má úžasné pesničky o láske a na konci je vždy malý tŕň, bodnutie. To sa mi páči, rovnako ako postavy, ktoré do textov pasuje Tom Waits,“ vysvetľuje pesničkárka.
Aj teraz pokračuje v pomalých baladických piesňach, ktorými pred štyrmi rokmi prekvapila celý svet. Najlepšie sa jej darí, ak sa vracia k džezu, ako napríklad v piesni My Dear Country, kde cítiť jej milovanú Hollidayovú. Zvyšok tvoria obyčajné piesne o láske. No práve tá obyčajnosť je pre mnohých taká čarovná.
