Televízia JOJ uvádza fashion reality show, v ktorej hľadajú najkrajšie dievča alebo ženu. Víťazka získa exkluzívnu zmluvu s modelingovou agentúrou Elite Model Management, ktorá je odborným garantom projektu. Výkonný riaditeľ tejto spoločnosti Sáša Jány je členom štvorčlennej poroty. S modelingom má totiž dlhoročné skúsenosti, ktoré hodnotí celkom v skratke: Som slovenský modelingový pionier.

Aký ste mali pocit po prvom nakrúcaní televíznej relácie Hľadá sa supermodelka?

Pre mňa je to úplne nová skúsenosť, lebo na takomto obrovskom televíznom projekte som ešte nikdy nespolupracoval. Prekvapila ma kvantita práce, ktorú musel vykonať tím ľudí na to, aby celok vznikol. Je fajn, že tím, ktorý pripravuje reláciu, je taký profesionálny, že prenechal nám, ľuďom z brandže, vyberanie profesionálov od vlasov, vizáže, mejkapu a celého poradenstva. Stiahli sme na to aj ľudí z Prahy.

Čí to bol nápad?

Televízie JOJ, ktorá ma oslovila. Naša agentúra pripravuje podobný projekt v Španielsku, ale jeho obsah je trochu iný .

Boli ste na všetkých kastingoch?

Pravdaže, zúčastnil som sa na všetkých troch i na semifinále, veď to bola moja najzákladnejšia povinnosť.

Medzi trinástimi finalistkami vraj vznikli spory, keď vysvitlo, že jedno z dievčat už malo skúsenosti s modelingom. Čo si o tom myslíte?

Nestanovili sme podmienku, že by sa dievčatá nemohli predtým venovať modelingu. Samozrejme, že sme neobsadzovali modelky, ktoré sa zúčastnili na nejakej modelingovej súťaži. Medzi finalistkami je dokonca pár takých, ktoré si to vyskúšali už aj v zahraničí. Takže to všetko bolo dosť nafúknuté a skreslené.

Čo nesmie chýbať modelke?

Okrem základných parametrov, ako je výška, hmotnosť, miery a fotogenickosť, je to dnes celé o osobnosti. Tento priemysel vyžaduje silný prejav. Aj ja sa občas čudujem, ako tie tisícky modeliek vo svete stále môžu mať prácu. Úspešné sú však tie, ktoré dokážu zaujať v priebehu minútového kastingu. Hovorím tomu faktor osobnosti - faktor X, lebo nedokážem definovať, v čom to je. Jedna modelka je silná, do miestnosti vstúpi rázne, buchne dverami, a tak podobne. Iná je zasa plachá, ale zaujme svojou nežnosťou a zmyslom pre romantiku. V súťažiach miss sa tím snaží dievčatá štylizovať do nejakého prototypu. V modelingu je ideálne, aby každý bol sám za seba. Celé čaro spočíva byť v správnom čase na správnom mieste, mať so sebou dobrý manažment a dokázať zaujať.

V čom sa líši modelka od supermodelky - nie je odlíšenie iba v názve?

Supermodelky boli Cindy Crawford, Linda Evangelista, Naomi Campbell. Všetky tie, ktoré štartovala agentúra Elite. A John Casablancas ako zakladateľ agentúry Elite im dal štatút supermodelky. To bol jeho najväčší prínos v modelingovom priemysle. Dnes sa tento priemysel stále vyvíja, ale ekonomická celosvetová situácia núti klientov, že už nechcú toľko pracovať so supermodelkami. Momentálne top kariéra úspešnej modelky (keď ju vidíte na kampaniach, na prehliadkových mólach a na všetkých titulkách) trvá oveľa kratšie ako kedysi. Tri, možno štyri roky.

A čo potom?

Buď sa z nej stane superstar typu Karolíny Kurkovej či Darie Werbovi, alebo pracuje ako veľmi dobre platená modelka.

Ako Adriana Sklenaříková?

Adriana je celebrita, čo je veľký rozdiel. Adriana robí úžasné veci. Určite je to najreprezentatívnejšia modelka Slovenskej republiky. Lebo je celebritou vo Francúzsku, kde žije spolu so svojím manželom, v Taliansku aj v Grécku. Supermodelka sa dnes objavuje na prehliadkach módnych domov Chanel, Dior, Armani a obsadzuje najmä titulky amerického, talianskeho a nemeckého vydania časopisu Vogue. Supermodelkou je preto, že získava lukratívne reklamné kontrakty, objavuje sa na titulkách a otvára prehliadky. To ani Adriana nerobí.

Kto to od nás zatiaľ dotiahol až sem?

Jedine Kristína Chrásteková, ktorá sa naraz objavila v kampani Prada a Miu-Miu a na titulke talianskeho Vogue. Skutočne sa zaradila medzi supermodelky. Dnes nato ašpiruje Miška Hlaváčková, ktorá sa na túto úroveň už pomaličky dostáva.

Ako ste sa stali takým odborníkom na modeling?

Pôvodne som tlmočil vo vtedajšom hoteli Forum. Prekladal som od valivých ložísk cez ovocie a zeleninu všetko. Jedným z mojich klientov bola malá francúzska modelingová agentúra, ktorá ma odporučila agentúre Elite. Začal som s nimi spolupracovať a robil som pre nich reklamné články pre časopisy Móda a Dievča. Vyhľadával som pre nich dievčatá, až mi v roku 1993 navrhol John Casablancas, aby som tu otvoril office.

Ste jeden z mála Slovákov, čo stoja na čele medzinárodnej firmy so sídlom v Prahe. Prečo je to podľa vás tak, že ani šéfmanažéri na pracie prášky pre Slovensko nie sú Slováci?

Ešte asi funguje tento typ českej centralizácie. V Prahe zaznamenávame opačný vývoj. Tak, ako pred desiatimi rokmi ešte všade šéfovali Američania, dnes už zahraničné firmy fungujúce v Čechách chcú Čechov, lebo to sú ľudia, ktorí tam zostanú a na dôležitých postoch je tam aj veľa Slovákov. Hádam sa k tomu dostaneme i na Slovensku. Je tu dostatok erudovaných ľudí, ale západný štýl práce je trošku iný. Na Slovensku je stále všetko o vzťahoch a kamarátstve. Možno toho sa firmy boja. Korupcia v našej krajine prekvitá, aj keď ide o obsadzovanie určitých postov. Zákulisné boje tiež fungujú naplno. Obrovské koncerny si asi ešte niekedy netrúfnu, keď investovali do projektov miliardy, posadiť na ich čelo Slovákov.

Čo robí modelingová agentúra celoročne?

To je jeden z dôvodov, prečo sa tejto práci venujem sedemnásť rokov a stále sa teším do roboty. Ide totiž o veľmi pestrú a rôznorodú prácu. Budem to konkretizovať: Mám modelingovú agentúru Elite v Bratislave aj v Prahe, funguje mi produkčná modelingová spoločnosť v Prahe. Každý deň robím niečo iné. Starám sa o nových klientov, topmodelky, kontrakty, koordinujem pohyb modeliek po svete, hľadám sponzorov a mediálnych partnerov pre Elite Model Look a zostavujem koncept Elite Model Look, atď. Mal som šťastie, že som mohol realizovať také projekty ako retrospektívnu šou Jeana Paula Gautiera a Vivienne Westwoodovej v Prahe. Chodievam na zahraničné módne šou, ale aj na kastingy po Slovensku. Svoju prácu považujem za osudové povolanie.

Na čo ste osobitne hrdý?

Že sa nám s kolegom podarilo vybudovať obrovskú ázijskú divíziu a že sa veľmi úspešne venujeme aj týmto trhom. Okrem Paríža, New Yorku a Londýna sú pre nás dôležité Singapur, Hongkong, Tokio a Kórea.

Aj modelky začínajú mať ázijské rysy tváre?

Naopak, Ázia vyžaduje modelky európskeho typu. V tomto smere zaznamenávame dve oblasti - jednu okolo Singapuru, ktorá preferuje tmavšie dievčatá so zelenými alebo s hnedými očami. Tokio a Kórea milujú blondínky s modrými očami. Západ je pre Tokio vzorom a z toho vyplýva obrovský záujem aj o naše dievčatá.

Prečo je vek modeliek taký nízky?

Hoci máme hranicu na vyhľadávanie modeliek (14 rokov), chodia nám aj trinásťročné tínedžerky. Dobrá agentúra musí do každej modelky investovať čas a peniaze. Niektoré dievčatá potrebujú strojčeky na zuby, iné už prídu so zničenými vlasmi. My ich obsadzujeme do súťaže s ročnou prípravou. Od súťaže sa odvíja úspech, ktorý príde alebo aj nie až o ďalší rok. Čiže, ak dievčatá začínajú pracovať, majú priemerne pätnásť, šestnásť rokov. Sú oveľa vyspelejšie, ako som bol ja v ich rokoch, aj o modelingu majú väčšie vedomosti, ako my kedysi.

Vedia čo sú bookingy?

Aj čo sú opcie (opcia = termín možnej práce). Stíhajú dokonca školu. Je to pre ne dobrý tréning, aby si osvojili vysokoškolský spôsob učenia. Musia sa učiť veľa a nárazovo. Sú preto oveľa samostatnejšie, lebo už vedia, aké to je, ak mama nenavarí, neoperie a musia sa naučiť hospodáriť aj s rozpočtom. Je to dobrá škola do života.

Mnohí rodičia sa obávajú, že v súvislosti s touto profesiou idú ruka v ruke neresti - priskorý sex, prípadne drogy. Televízia BBC priniesla v roku 2000 dôkazy o tom, že ľudia z brandže zásobovali modelky drogami a ruské dievčatá, ktoré sa usilovali v Elite Model Look uspieť, boli sexuálne zneužívané....

Pán MacKinter, ktorý tento film realizoval, je dnes vo väzení. Elite vyhrala súdny spor, lebo išlo o zostrihaný materiál, ktorý sa nezakladal na pravde. Ja vnímam drogový problém nesmierne citlivo. Drogy sú celosvetový problém. Ak vidím dnes na večerných pražských uliciach sfetovanú mládež, myslím si, že droga začala byť oveľa väčším problémom sídliska ako modelingového priemyslu. Modelingový priemysel v súčasnosti investuje toľko peňazí a času do modeliek, že potom stráži, v akom stave sa nachádzajú. Ani jedna z modeliek za sedemnásť rokov mojej kariéry nemala tento problém.

Hovorilo sa aj to, že odkedy John Casablancas predal svoj podiel vo firme a odsťahoval sa do Brazílie, sa nič podobné nestalo...

Aj toto je trošku mediálna formulácia, lebo John v tomto dokumente vôbec nefiguroval. To bola vec európskej, nie americkej pobočky, o ktorú sa staral. Pokiaľ viem, film vznikal osem mesiacov a drogová vsuvka nebola z agentúry Elite. Keby bola, naši ľudia by sa boli ocitli za mrežami. Aj ja však poznám agentúry v Miláne, ktoré sú "D" kategórie. Dievčatá, ktoré sa k nim dostanú, majú skutočne rôzne ponuky na prácu. Modelingový priemysel zneužívajú rôzne subjekty na svoje obohatenie. Nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. Zdôrazňujem: najhoršie vzťahy v šoubiznise sú v divadle, vo filme a v modelingu.

Pred pár rokmi ste aj vy prežili aféru s drogami, ktoré vám na základe anonymného telefonátu našli v aute. Bola to cena, ktorú ste zaplatili za úspech?

Jednoznačne. Aj keď som vtedy nemal právo sa vyjadrovať, lebo som bol stíhaný na slobode, prežil som obrovský bulvárny útok. Nesmel som sa brániť. Našťastie, posilnilo ma to, všetci klienti a modelky nám zostali. Slovensko je také malé, že vedeli, odkiaľ fúka vietor.

A odkiaľ fúkal?

To vám radšej nepoviem, aby sa nič nestalo. Bolo to z určitého aspektu jasné aj vyšetrovateľom. Očiernenie sa nezakladalo na pravde, ani informácie o tom neboli korektne zverejňované. Napríklad sa tvrdilo, že som mal v aute čiernu skrinku, ktorú neexistovala.

Takú, ako v lietadle?

Podstrčené skladačky neboli v skrinke, ale vo vetracom priestore. Tvrdilo sa, že majú nesmiernu hodnotu. A ich skutočná hodnota? Bola 25-tisíc korún! Uznajte, pre takúto sumu by som bol riskoval osem rokov slobody? Môjmu okoliu to bolo jasné a to bolo pre mňa podstatné. Konečne som si zložil ružové okuliare.

Ako to myslíte?

Vyrastal som vo fungujúcej rodine, kde všetko klapalo tak, ako malo. Okrem toho som mal okolo seba vždy šťastie na ľudí. Nezožierala ma závisť ani iné negatívne pocity. Som od základu pozitivista, ktorému táto facka prospela, aby začal svet vnímať reálne. Ťažko som však znášal, že to malo negatívny vplyv na zdravie mojich rodičov. Takých prípadov v tom čase bolo tridsaťsedem. Bohužiaľ, mňa jediného bolo vidieť v médiách.

Pred dvoma rokmi ste do Bratislavy priviedli zástupcov rôznych modelingových agentúr, naše hlavné mesto sa na jeden deň stalo akýmsi medzinárodným módnym centrom. Nezopakujete to?

Všetko závisí od partnerov. Je príjemné vedieť, že svetoví agenti milujú Bratislavu. Pohybujú sa totiž v obrovských mestách, ako je New York, Paríž alebo Tokio, a zrazu prídu sem, do mesta s milou provinčnou atmosférou. Keď je jar a všade sú vonku stolíky so slnečníkmi, najradšej by tu boli stále a najradšej by aj finále Elite Model Look organizovali nie v Prahe, ale v Bratislave. Mimo skautingu tu neexistuje modelingový priemysel (skauting = vyhľadávanie modeliek). Nemáme tu klientov, ktorí by zaplatili modelky, ani zahraničné časopisy, ale je príjemné, že naša krajina má povedomie vo svete hlavne vďaka slovenským modelkám.

Aj podľa vás slovenskú ženskú krásu podporili dejiny?

Boli tu naozaj rôzne vplyvy. Napríklad krásne Češky sú zvyčajne špinavé blondíny s modrými očami typu Daniela Peštová, Eva Herzigová, u nás je väčšia zmes. Dravosť českých modeliek v porovnaní so Slovenkami je však oveľa väčšia. Ak z bývalého Československa vyjde topmodelka, je nakoniec Češka. To je zaujímavé. Lebo aj v agentúre mám stále štyridsať percent českých a šesťdesiat percent slovenských modeliek.

Ste mladý, dobre vyzerajúci a istotne aj solventný mladý muž. Ako sa vám žije medzi toľkými krásnymi ženami?

Včera som sa o tom zhováral s Petrom Nagyom. Ako on tvrdí: všetci mi závidia, ale ja vojdem do šatne, kde sa krásne baby prezliekajú, ani si to neuvedomím. Modelka nie je typ osobnosti, za ktorou sa musíte a priori obrátiť. Dievčatá sa navyše hlásia mladé, ja starnem, už sa pomaly dostávam do veku ich rodičov. Ako to ohodnotil Mišo Hudák: V čom iní vidia larvu, my vidíme motýľa.

Sáša Jány sa narodil pri Belehrade (35), vyrastal však v Bratislave. Keďže s rodičmi niekoľko rokov prežil v Alžírsku, osvojil si francúzštinu. Po gymnáziu pracoval ako tlmočník a absolvoval Ekonomickú univerzitu. Modelingu sa venuje sedemnásť rokov, od roku 1993 ako riaditeľ Elite Model Management pre Česko a Slovensko. Dokončuje si doktorát na Ekonomickej univerzite. Je slobodný, bezdetný. Od roku 2000 žije v Prahe.