Študoval právo na univerzite v Budapešti a Kluži, filozofiu vo Viedni. Začínal ako novinár, bol profesorom novovekých dejín na Univerzite Komenského v Bratislave. Patril k najmladším poslancom Uhorského snemu, stal sa ním ako 27-ročný. V r. 1918-38 bol vedúcou osobnosťou slovenského agrárneho hnutia. Bol obávaný rečník a britký polemik. Pred vojnou úzko spolupracoval s následníkom trónu Františkom Ferdinandom na príprave transformácie monarchie. Počas Československej republiky v r. 1918-1938 zastával viaceré ministerské funkcie, v r. 1935-1938 sa ako prvý Slovák v dejinách stal ministerským predsedom. Vláda 22. septembra 1938 musela odstúpiť. Vo Francúzsku založil Slovenskú národnú radu. Po páde Francúzska odišiel do Londýna a odtiaľ do USA. V emigrácii sa zasadzoval za obnovenie československej štátnosti a rozvinul víziu spolupráce stredoeurópskych krajín. Svoj plán opísal v knihe Federácia v strednej Európe. Nositeľ najvyšších štátnych vyznamenaní Francúzska, Poľska, Juhoslávie a Rumunska. Zomrel 27. júna 1944 v meste Clearwater, pochovaný bol na Českom cintoríne v Chicagu. V júni 2002 previezli jeho pozostatky na Národný cintorín v Martine.