WASHINGTON. Azda konečné slovo do sporu o pôvode indonézskych trpasličích ľudí druhu Homo floresiensis sa pokúsili vniesť antropológovia z Floridskej štátnej univerzity. Na základe porovnania mozgu týchto „pravekých hobitov“ a dnešných trpasličích ľudí došlo k záveru, že Homo floresiensis bol zvláštnou vývojovou vetvou ľudského rodu.
Kostrové pozostatky asi meter vysokého humanoida objavili austrálski vedci na indonézskom ostrove Flores v roku 2003. Spolu našli kosti asi deviatich jedincov a ich vyspelé nástroje. Podľa odporcov teórie nového ľudského druhu spôsobila malý vzrast floreských ľudí dedičná genetická chyba spôsobujúca zakrpatenie mozgu a celého tela.
Profesorka Dean Falková však s kolegami porovnala kostry normálne vysokých ľudí, dnešných trpasličích ľudí a pozostatky „hobita“ označovaného ako LB1, najlepšie zachovanú kostru z Flores. Naskenovali mozgy dnešných ľudí a ich virtuálnu podobu porovnávali s mozgom LB1.
Zistili, že mozog LB1 bol plne vyvinutý a patril navzdory veľkosti človeku bez genetickej poruchy. Podľa Falkovej môže patriť iba samostatnému ľudskému druhu. Veľkosť Homo floresiensis vraj zodpovedá nedostatku potravy na ostrove.
Homo floresiensis obýval ostrov už pred 95–tisíc rokmi a žil tu ešte pred asi 12–tisíc rokmi. Vyhynul pravdepodobne pre vulkanické erupcie, ktoré ostrov zasiahli.
