Nemecko sa vzdalo plánov na európsky zákaz svastiky, ktorá bola symbolom nacistického Nemecka. Berlín ho chcel presadiť počas svojho predsedníctva v Európskej únii, narazil však na nesúhlas niektorých štátov a odpor hinduistických skupín. Tie svastiku už stáročia používajú ako náboženský symbol a odmietajú spojitosť s Adolfom Hitlerom.
Berlín chcel postaviť mimo zákona aj popieračov holokaustu. „Nemecko má morálnu povinnosť pokúsiť sa o celoeurópsky zákaz, lebo Tretia ríša je zodpovedná za holokaust,“ presviedčala začiatkom roka ministerka spravodlivosti Brigitte Zypriesová. Podľa nej by zákon zastavil vzostup krajnej pravice, ktorý je viditeľný najmä vo východných častiach Nemecka.
Aj tu Nemci ustúpili a pripravujú nový návrh tzv. protirasistického zákona. Ráta s tým, že za podnecovanie na rasizmus a xenofóbiu by sa v únii trestalo najmenej jednoročným trestom väzenia. O podrobnostiach by však rozhodli jednotlivé štáty.
Nemecké predsedníctvo dúfa, že sa 27 krajín dohodne počas stretnutia v druhej polovici apríla v Luxemburgu.
Ohrozená sloboda slova?
Európska komisia už v roku 2001 navrhla protirasistický zákon, ale zlyhal na obavách z narušenia slobody slova. Ďalší pokus zlyhal pred dvoma rokmi, keď luxemburskému návrhu oponovala Británia, Dánsko a špeciálne talianska stredo-pravá vláda Silvia Berlusconiho.
Londýn argumentoval aj tým, že právomoci únie by nemali zachádzať do oblastí mimo ekonomickej spolupráce.
Súčasná talianska vláda Romana Prodiho pripravuje nový zákon, ktorý bude trestať tých, čo podnecujú na rasovú neznášanlivosť, popieranie holokaustu však nedáva mimo zákona. Takmer 200 historikov argumentovalo, že by to ohrozilo slobodu vyjadrovania.
Zákon považujú za kontraproduktívny aj mnohí odborníci v Nemecku. „Stačí si prejsť Hitlerov Mein Kampf, aby ste si uvedomili, že je to odpad. Skutočnosť, že je kniha v Nemecku zakázaná, láka viac ľudí, aby si ju prečítali,“ povedal pre Deutsche Welle historik Christoph Kreutzmüller z Humboldtovej univerzity.
Rast extrémizmu
Stúpenci zákona však hovoria, že ide o dôležitú tému. Svedčí o tom úspech krajnej pravice v Európskom parlamente, ktorá si tento mesiac sformovala vlastnú frakciu.
Zakladateľa skupiny Bruna Gollnischa odsúdil francúzsky súd, lebo spochybňoval počet zabitých Židov a existenciu plynových komôr. Vo frakcii je aj poľský poslanec, ktorý ospevuje španielskeho diktátora Franca a vnučka talianskeho diktátora Alessandra Mussoliniová.
Holokaust
Spochybňovanie vyvražďovania Židov počas druhej svetovej vojny je trestné v Nemecku, Francúzsku, Poľsku, Rakúsku i na Slovensku. Páchateľom hrozí niekoľkoročný trest väzenia.
V ostatných únijných krajinách však zákon neplatí. Argumentuje sa ohrozením slobody prejavu.
