Drážďany - hlavné a súčasne najväčšie mesto slobodného štátu Sasko. Ležia na rieke Labe neďaleko českých hraníc. Názov vznikol z lužickosrbského označenia Drežďany pre ľudí močarísk a lužných lesov. Mesto je označované aj ako labská Florencia kvôli ich prírodnej polohe, barokovému a mediteránnemu architektonickému pôvabu. Záplavami bolo najviac zasiahnuté práve historické centrum s pamiatkami, ležiace v bezprostrednej blízkosti rieky Labe. Nesmierne škody spôsobila voda v katedrále Najsvätej Trojice (bývalý Dvorný kostol) na Zámockom námestí (Schlossplatz).

Oheň a voda proti katedrále

Na prelome 17. - 18.storočia vládne v Sasku kráľ August II. Jeho snom je aj získanie vlády nad Poľskom. Na uskutočnenie svojho cieľa je ochotný urobiť všetko. Podmienkou pre získanie poľskej koruny však je katolícke vierovyznanie. August preto neváha a konvertuje z evanjelickej na katolícku vieru. Prejavom jeho priazne voči veriacim je aj podnet na výstavbu dvornej katedrály.

Navrhol ju v roku 1739 taliansky architekt Gaetano Chiaveri. Kostol pozostáva z hlavnej a dvoch bočných lodí a je najväčším katolíckym chrámom v celom Sasku. Budova je vyzdobená v štýle rímskeho baroka, 85 metrov vysoké steny zdobia rôzne obrazy, sochy, mozaiky a iné kresťanské symboly.

Do katedrály preniká vitrážovými oknami veľa svetla, čo navodzuje v chladných priestoroch kostola povznášajúcu atmosféru. Svetlo dopadá aj na veľkolepý zlato-biely oltár na čelnej strane a na drahocennú maľbu nad ním. Táto maľba je s rozmermi 10 x 45 metrov najväčšia v celom Nemecku. Obraz predstavuje nanebovstúpenie Ježiša Krista. Zvláštnosťou je namaľovanie Boha v bielom rúchu, čo sa ako prví odvážili až barokoví maliari. Autor Anton Raphael Mengs ho zobrazil ako muža v bielych šatách sediaceho na oblohe. Keď slnko ožiari obraz, vidno že Otec a Syn sa navzájom podobajú. Na ráme sú stopy po rezaní - v roku 1944 sa kňazi a biskup obávali útoku amerických vojsk na drážďanskú katedrálu a tak schovali oltárny obraz do pivnice. Jeho majestátny zlatý rám rozrezali na malé časti a tiež ukryli. Okrem toho stihol podobný osud aj organ, iba skrýša v bani zabránila jeho poškodeniu. O rok neskôr vo februári 1945 zaútočili na Drážďany Američania. Bombardovanie spôsobilo katedrále, ako aj celému centru mesta veľké škody, pri ktorých zahynuli tisíce ľudí. Strecha bola celkom zničená a prevalená. Zachovala sa len jedna veža. Dnešného návštevníka zaujme nová socha Panny Márie, ktorá drží na rukách svojho mŕtveho syna. Hlava Ježiša Krista je oddelená od tela a nad postavou Panny Márie autor zobrazuje plamene ako symbol spáleného mesta. Súsošie je zhotovené z meisenského porcelánu, ktorý je krehký ako ľudský život. Porcelán bol v dobe baroka významným stavebným materiálom a architekti ho radi napodobňovali. Keďže v tom čase nemali kostoly ani mikrofóny, ani reproduktory, kňazi používali kazateľnicu, ktorá je tiež akoby z porcelánu.

Studené peklo

odhalilo diabla

Podľa stavebného statika Gunthera Hackela zničenie budov počas záplav súviselo so stúpaním hladiny Labe a spodnej vody, ktorá prenikla do domov. Napríklad Gymnázium sv. Benna nebolo pripravené na takúto situáciu a tlak vytlačenej vody zničil podlahy telocvične.

V klenbových priestoroch biskupstva dodnes vidno miestami začmudené stropy. Sú to stopy po sviečkach, ktoré horeli na stoloch vyplavených vodou až po plafón. Keď voda opadla, na stene sa objavili stopy doteraz neznámej maľby. Štyria reštaurátori skalpelom a s napätím odkrývali tajomstvo - postupne sa objavila postava čerta, opice, kohúta, havrana, strigy a mačky. Diabol ako symbol zla a opica ako znak luxusu nabádajú stotožniť sa s domnienkou, že tu v temnom stredoveku bola čarodejnícka dielňa. Vďaka finančnej podpore Nadácie pre životné prostredie sa táto freska mohla obnoviť v plnej kráse.

Aby sa v budúcnosti predišlo podobným škodám, vybudovali sa v garážach biskupského úradu protipovodňové steny z vodotesného betónu. Ak by aj hladina veľmi stúpla, do pivnice by sa napustila voda a vytvoril by sa protitlak.

Magistrát mesta zareagoval zriadením meracích staníc, pomocou ktorých si obyvatelia môžu kontrolovať výšku vody. Aktuálne hodnoty môžu priebežne sledovať na internetovej stránke www.dresden.de. Ďalším opatrením je aj vyhĺbenie 12 studní. Ak stúpne hladina spodnej vody na 5,5 metra, budú slúžiť na jej odčerpanie.

Povodeň zavinil front

Tak ako každá prírodná katastrofa má svoju príčinu, mala ju aj extrémna drážďanská povodeň v lete 2002. V súčasnosti sa meteorológovia zhodujú v názore, že príčinou mimoriadne výdatných zrážok bola cyklóna Ilse. Vzhľadom na to, že výskyt nadmerných zrážok je v tomto období typický skôr pre oblasť Stredozemného mora, nikto nepredpokladal, že by mohol výrazne zasiahnuť toto územie. Avšak v priebehu niekoľkých dní sa rozšírila tlaková níž z Britských ostrovov, ktorá radikálne ovplyvnila počasie v celom Nemecku.

Vznik cyklóny sa pripisuje zrážke teplého frontu prúdiaceho z južných subtropických oblastí a studeného zo severných polárnych oblastí. Pre teplý front je charakteristické veľké množstvo vodnej pary, ktorá sa v kombinácii so studeným frontom kondenzuje a tvoria sa vrstvovité oblaky, z ktorých rovnomerne prší.

Jednou z príčin nezastaviteľnej ničivej sily vodného živlu bol zlý stav lesov na tomto území. Pôda tu nebola schopná vsiaknuť také veľké množstvo zrážok, preto sa ihneď vyliali do dolín. Voda vystúpila z koryta Labe a jej prítokov, a tie sa za hodinu rozvodnili. Situácia v Drážďanoch sa začala vyostrovať, keď hladina rieky stúpla z 2,16 m na 5,58 m, no tento stav nebol konečný. V sobotu 17. augusta 2002 od 7.00 do 11.00 ukazoval vodomer vodnej hladiny v Drážďanoch hodnotu 9,4 m. Pri tomto alarmujúcom čísle sa ľudia už len so smútkom v očiach prizerali, ako voda ničí všetko, čo s námahou vybudovali.