potreby sa dá počítačovo vymodelovať zväčšenina štruktúry vlasu alebo kolobeh probio­tických kultúr tráviacim ústrojenstvom organizmu. V mene zvýšenia propagovaného výrobku je dovolené preháňať, zveličovať, dojímať i zabávať.

To, čo reklama potrebuje o výrobku povedať, možno stvárniť viacerými spôsobmi. Hovorí sa tomu dramatizácia. V rámci nej môžete nechať prehovoriť odborníka alebo obyčajných ľudí, môžete použiť motív „šťastná rodinka“ či „rozžiarená tvár dieťaťa“. V prípade potreby sa dá počítačovo vymodelovať zväčšenina štruktúry vlasu alebo kolobeh probio­tických kultúr tráviacim ústrojenstvom organizmu. V mene zvýšenia propagovaného výrobku je dovolené preháňať, zveličovať, dojímať i zabávať.

Obzvlášť účinná je reklama, ktorá okrem toho použije aj určitú spoločnú skúsenosť či zážitok. Takáto reklama je emocionálne oveľa silnejšia. Divákovi pripomenie jeho vlastnú skúsenosť a navodí v ňom pocit niečoho dôverne známeho a príjemného. Napríklad: pocit úľavy od bolesti, ktorý je v reklame znázornený ako more odplavujúce piesok na pláži (Nurofen), pocit hebkosti rúk ako dotýkanie sa opracovaného dreva (Neutrogena) či pocit, keď vám niekto ustavične „kafre“ do toho, čo robíte (Antirezin).

Existuje, žiaľ, aj rad reklám, ktoré sa síce pokúšajú zdramatizovať hlavné posolstvo, robia to však akýmsi násilným spôsobom. Zasadzujú výrobok do neprirodzeného prostredia (napríklad: jogurtový krém medzi divákmi na futbale, či nátierkový syr na tréningu tanečníkov), ukazujú nám ho v krkolomných situá­ciách, aby nám vzápätí oznámili, že tak sa nepoužíva (napríklad: umývanie riadu na ulici v prúdoch vody vystrekujú­cich spod kolies prechádzajúcich áut, či čokoláda použitá ako záložka do knihy), alebo nám jednoducho klamú (napríklad: odpoveď na otázku: „Čo sa povie, keď sa zakašle?“).

V reklame je dovolené všetko, respektíve takmer všetko. No úprimnosť, vierohodnosť, uveriteľnosť pocitov je aj tu na nezaplatenie.