Náš starosta je z môjho pohľadu typický chlap a myslí si, že všetci tu s nadšením súhlasíme s jeho postojmi a názormi na dianie v obci. Ako príklad uvediem len jednu, podľa neho mimoriadne úspešnú akciu, ktorej je, samozrejme, sám autorom. Už asi trikrát sa konal v našej obci Deň otcov. Väčšina ľudí by záujem o otcov ocenila a bola by som jednou z nich, keby sa hodnotenie kvality otca meralo celkom inak, ako si to náš pán starosta vymyslel...
Hlavným kritériom na kvalitu otca je u nás zručnosť, a tak otcovia, za povzbudzovania značnej časti obce, pília drevo, zatĺkajú klince, hádžu loptičkou a podobne. Víťazom sa, samozrejme, stáva najúspešnejší a najšikovnejší otecko. Nechcem tým povedať, že by nebolo fajn, keby chlap v rodine vedel opraviť tečúcu batériu, zavesiť obrázok či namontovať lampu, ale ja ako žena s dvomi deťmi skôr ocením, keď mi mužík doma občas pomôže, vezme deti von, pooblieka ich, poutiera mi riad a hlavne ma podporí a podrží, keď to potrebujem. Toto sú podľa mňa kritériá na dobrého otca, ktorého potrebuje každé dieťa. Na celej našej dedinskej zábave ma však najviac zarmucuje fakt, že mamičky jasajú nad svojimi manželmi ako perfektne vedia odpíliť klátik, ale vôbec im nenapadne, že celá táto „vydarená“ akcia sa skončí pri poháriku a ony uvidia večer svojho víťazného borca v stave „široká cestička“, prípadne si ho samy dovedú (alebo dovlečú) domov. Tu sa o pomoci v rodine a dobrom príklade pre deti dá len ťažko hovoriť. Nuž, každému vyhovuje niečo iné. Týmto vyslovujem vďaku svojmu mužíčkovi za to, že sa nezúčastňuje na tejto oteckovskej paráde, ale nás radšej vezme na peknú prechádzku či postráži naše dve dievčatká, aby som si ja mohla na chvíľku pokojne vystrieť nohy a prečítať dobrú knihu.
