Prišiel čas na nový mestský park

O zeleni v Bratislave sa hovorí čoraz častejšie, jej význam si začínajú uvedomovať aj politici a investori. O tom, aký je stav zelene v meste, o jej minulosti aj budúcnosti sme sa rozprávali so záhradným architektom Alfonzom Tor-

mom, ktorý sa podieľal na tvorbe najvýznamnejších parkov a záhrad v Bra-

tislave. Bol spolutvorcom dnešnej tváre Sadu Janka Kráľa, Medickej aj Prezi-

dentskej záhrady. Hovorí, že je už čas na výstavbu nových parkov a väčšie slovo odborníkov pri tvorbe a údržbe zelene.

Ako vyzerala tvorba zelene v Bra-

tislave pred nežnou revolúciou?

"V šesťdesiatych rokoch sa začala

v Bratislave intenzívna bytová výstavba a vznikol špecializovaný útvar na budovanie zelene v rámci sadovníckeho útvaru ZARES. Bratislava bola prvá v Československu, na stáže

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

k nám chodili aj z Prahy. Vtedy sa robilo asi päťdesiat hektárov zelene ročne, bolo tu množstvo profesionálnych pracovníkov. Dnes už nie sú príležitosti na takéto náročnejšie úlohy."

Aký je dnes vzťah výstavby a ze-

lene?

"V zeleni, ktorá sa momentálne

v Bratislave buduje, prevažujú úpravy okolo parkovísk a rôznych napríklad administratívnych objektov. Táto situácia neposkytuje dostatočnú možnosť projektantom, aby si vytvorili názor na tvorbu zelene a získali skúsenosti. V Bratislave vidíme v po-

slednom čase rapídny pokles kvality projektovania, často veľmi nešťastné úpravy, ktoré komplikujú a predražujú údržbu zelene. Takisto napríklad v barokových záhradách, Pre-

zidentskej, alebo Medickej, sa má uplatňovať symetria v plochách

SkryťVypnúť reklamu

a hmotách zelene. Sme však svedkami toho, že sa nedôslednou údržbou nedosahuje. Budovanie zelene a naj-

mä parkov, je určitý druh umenia."

Je v Bratislave dostatok zelene?

"Myslím, že áno. V minulosti, keď sa projektovali sídliská, hovorilo sa, že zelene je málo. Ale dnes na sídliskách v Dúbravke, alebo na Dolných honoch je zelene dostatok. Problém je s jej údržbou. Pri budovaní zelene sa stromy vysadili hustejšie, aby vyzerali v prvých rokoch prijateľne. Neskôr sa mali vyrezať, pretože strom potrebuje svetlo a priestor. To sa robilo len sporadicky a ponechaním pôvodného stavu dochádza

k znehodnocovaniu stromov na sídliskách aj v niektorých parkoch. Taktiež stromoradia v súčasnosti trpia intenzitou dopravy a veľmi sporadickou údržbou, ktorá sa orientuje len na orezy a nie na prihnojovanie, či zalievanie. Často sa robí rez stromov príliš neskoro, stromy potom ľahšie chytajú choroby a chradnú. Ochranári by sa mali venovať nielen výrubom stromov, ale aj tomu, či je

SkryťVypnúť reklamu

o ne profesionálne postarané."

Čo znamená dostatok zelene

v meste?

"Keď sa kedysi projektovali sídliská, zeleň musela mať určité parametre vo vzťahu k počtu obyvateľov a bytovej zástavbe, čo sa týka plochy

a podielu na obyvateľov. Dnes je ťažko povedať, koľko je v meste metrov štvorcových zelene na obyvateľa. Je treba vykonať základnú evidenciu, kde sa vyhodnotia počty a druhy stromov, ich zdravotný stav. Pokiaľ ide o podiel zelene na obyvateľa, predpokladám, že je zelene dostatok. Otázka je, či sú jednotlivé plochy obyvateľom dostatočne dostupné. Mali by sa začať budovať nové parky a malo by to vyplynúť aj z nového územného plánu Bratislavy. Už dlho sa v Bratislave nepostavil nový park. Mesto sa rozrastá a zeleň potrebuje určitú dobu na vývoj. Park potrebuje minimálne päťdesiat rokov, aby plnil funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Tak ako budovali zeleň pre nás minulé generácie, aj my sa musíme zachovať voči budúcim generáciám podobne."

SkryťVypnúť reklamu

Aké sú najdôležitejšie zelené plochy?

"Sad Janka Kráľa, Horský park, potom sú to parky ako Prezidentská, či Medická záhrada. Dôležitú súčasť zelene tvoria aj cintoríny. Majú at-

moaféru, kde sa ľudia správajú inak ako v parku. Disciplína obyvateľstva vo vzťahu k zeleni sa v posledných rokoch uvoľnila, napríklad v historických záhradách sa na centrálnych plochách hrajú hry, ktoré tu nemajú čo robiť. Vyplýva to však aj z toho, že je v meste nedostatok plôch na rekreáciu a športovanie."

V ktorých lokalitách sú parky alebo iná zeleň najpotrebnejšie?

"Najhoršia dostupnosť zelene je v strede mesta. V zásade sa však s budovaním zelene v centre nedá počítať, pretože pozemky sú neúmerne drahé a dá sa povedať, že všetky vhodné miesta sú už zastavané. Rozširovanie zelene sa dá očakávať skôr na petržalskej strane Dunaja. Na sídliskách je zelene dostatok. Zasa-

SkryťVypnúť reklamu

huje do nej nová výstavba, ale to už je otázka, ktorá je v kompetencii starostov."

Čo si myslíte o iniciatíve starostov za vrátenie a zveľadenie zelene? Čo môžu v prospech zelene skutočne urobiť?

"Zeleň sa nedá budovať tam, kde nie je miesto. Do mesta sa zeleň už nevráti, môže zostať len v takom rozsahu, v akom už je. Môže sa len zvyšovať jej kvalita. Je potrebné, aby sa

o zeleň starali firmy, ktoré sú odborne fundované. Vzhľadom na zmenu štruktúry verejnej správy už neexistujú organizácie ako bola napríklad Mestská správa zelene, kde bol tím odborníkov. Keď sa títo ľudia rozpŕchli po úradoch mestských častí, len ťažko presadzujú svoje názory. Je treba zlepšiť kvalitu údržby zelene

a hlavne zvýšiť jej odbornosť."

Ako je na tom bratislavská zeleň v porovnaní so zeleňou v hlavných mestách okolitých štátov?

SkryťVypnúť reklamu

"Aj vzhľadom na zmenu politického systému je zeleň tak trochu na okraji záujmu. Formálne sa o nej hovorí, ale sú iné priority. Niektoré mestá majú svoju tradíciu, Viedeň, či Praha majú okolo významných budov veľmi kvalitne udržiavanú zeleň. Je to aj otázka náročnosti na svoje okolie, ako aj reprezentácie štátu a imidžu mesta. Napríklad kvetinové záhony by sa mali obmieňať, mať určitú úroveň

a charakter. V Bratislave zmizli viaceré záhony v centre, niektoré sú zas vysadené veľmi nešťastne. Treba povedať, že mobilná zeleň je kvalitnejšia ako bola v minulosti, je to však len núdzové riešenie."

Ela Nahálková

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 702
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 831
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 726
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 997
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 768
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 8 802
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 489
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu