Vzdelaním historik, povolaním vynikajúci reportér. Získal mnoho cien, kandidoval na Nobelovu cenu. Tí, čo cestujú do exotických krajín, si so sebou berú jeho knižiky. Kapuścinski totiž takmer vždy písal o málo známych regiónoch.
Bol svedkom dôležitých vojenských konfliktov a zmien režimu v Afrike a strednej Amerike od 60. rokov. Neraz prežil len vďaka náhode. „Keď mi hrozila smrť, vždy som sa modlil k Panne Márii. Hovoril som: keď ma teraz zachrániš, viac sa do takej situácie nezamotám. Samozrejme, nedodržiaval som tento sľub. Som mnohonásobným krivoprísažníkom,“ povedal raz v jednom rozhovore.
Jeho najznámejšou knihou je Cisár (v českom preklade znel tento názov Na dvoře Krále králů) z roku 1978. Popisuje mravy na dvore cisára Etiópie. Poľskí čitatelia to vnímali ako metaforu komunistického Poľska. O Iráne zas napísal knihu Na dvoře Šáha šáhů.
Na prelome 80. a 90. rokov sa vydal na cestu po miznúcom Sovietskom zväze. Vznikla z toho kniha Impérium. V slovenskom preklade mu ešte vyšla ďalšia kniha o Afrike Eben.
V posledných rokoch začal Kapuścinski čoraz silnejšie uvažovať o globálnych problémoch. Knihy o nich už napísať nestihol. Stále sa učil, kým niečo napísal, dlho zhromažďoval dostupnú literatúru. Doma mal ohromnú knižnicu.
