České noviny o vás napísali, že ste možno ruským agentom, vy tvrdíte opak. Prečo by to však písali?
„To je otázka na Mladú frontu Dnes. Oni majú svoj nemenovaný zdroj z českého ministerstva zahraničných vecí, ktorý však nič nepotvrdil. Preto sa s nimi chcem súdiť. Nech dokážu, že som agent.“
Ako si to vysvetľujete, že vás spájajú s tajnými službami?
„Neviem, čo je za tým. České ministerstvo mi vzalo novinársku akreditáciu, potom mi ju vrátilo a znovu vzalo. V Česku som bol minulý rok dvakrát na prezentácii českej verzie časopisu Rusko v globálnej politike a ako súčasť novinárskeho sprievodu Vladimira Putina.
Každé ministerstvo zahraničných vecí má právo nepredĺžiť novinárom akreditáciu a nemusí to vysvetľovať, ako sa to stalo mne. To, že české noviny napísali, že som agent, je iná situácia. Nech to dokážu.“
Išli by ste v rámci súdneho procesu aj na detektor lži?
„Samozrejme, hoci neviem ako to funguje. Tajné služby, to nie je moja parketa. Nikdy som sa o túto problematiku nezaujímal. Mojimi novinárskymi témami sú ľudské práva a občianska spoločnosť.
Keby som nebol o svojej pravde presvedčený, nevyvolal by som tento škandál. Väčšinu roka žijem vo Varšave, ako by som mohol sporadickými návštevami Českej republiky ohroziť jej záujmy?“
Obhajuje vás Ján Čarnogurský, odkiaľ sa poznáte?
„Poznáme sa asi rok. Je to známy človek a veľa mojich kolegov novinárov v Prahe ho pozná. Napríklad Dana Schmidt, ktorá píše o Rusku pre dánske noviny Politiken.
Našiel som na stole jeho vizitku, kde bolo napísané, že je advokát a zavolal som mu a objasnil situáciu. Zobral si čas na premyslenie, a potom to vzal.“
Ste šéfom poľskej redakcie agentúry Ria Novosti. Práca v štátnej tlačovej agentúre môže byť celkom dobrým krytím pre ruského agenta, nemyslíte?
„To je stereotypný pohľad zo starých sovietskych čias. Možno dvadsať rokov dozadu to tak mohlo byť.“
Teraz si myslíte, že už to tak nie je?
„Odvtedy sa veľa zmenilo. Už nie je Sovietsky zväz, ale Rusko.“
Vás nikdy neoslovila rozviedka?
„Verbovali ma dvakrát, ale nebola to ruská rozviedka.“
Ako ste reagovali?
„Najprv som bol v šoku. Druhýkrát som im povedal, že takéto veci nechcem robiť. Každý človek si volí svoju cestu, ja chcem ostať novinárom a nie pracovať v tajných službách.“
O akú rozviedku išlo? Z krajín Európskej únie?
„Boli to rozviedky z dvoch odlišných krajín. Z akých, neodpoviem.“
Prečo to nechcete povedať?
„Načo niekoho obviňovať, tajné služby bežne verbujú svojich spolupracovníkov aj medzi inými novinármi.“
Ako vás oslovili?
„Nikdy sa to nerobí tak, že prídu za vami osobne. Deje sa to na rôznych medzinárodných konferenciách, na stretnutiach pri kokteiloch.“
Kedy sa to stalo?
„Bolo to ešte predtým, ako som prišiel o akreditáciu v Česku.“
