Je členom stálej partie v zábavnej relácii Tesne vedľa. Na obrazovke ho vidieť dva razy do týždňa v seriáli českej televízie Prima Letisko, nedávno účinkoval aj vo Vilomeninách. Doteraz všetci spomínajú jeho tanečné kvality a príjemný humor zo súťaže Let's Dance a moderátorské v iných reláciách. Vlani zvíťazil v televíznej ankete OTO. A tak sa z činoherca Maroša Kramára stala televízna hviezda.

Ako vám to ide s hádaním atypických slov v Tesne vedľa?

Nejde o nič, väčšinou to spočíva na intuícii. Tie slová sú pre mňa nezrozumiteľné, nezmyselné a cudzie. Málokedy sa objaví také, o ktorom viem, čo znamená. Je zvláštne, že veľa slov pochádza zo Záhoria a hoci v relácii máme dosť Záhorákov, ani jeden netuší, čo znamenajú.

Pendlujete medzi Prahou a Bratislavou. Odlišuje sa v niečom práca pre české a slovenské televízie?

Väčšinou nemám s televíziou priamy kontakt. Aj v Prahe vyrábame seriál so spoločnosťou Filmbrigade, ktorá produkuje Letisko pre Primu.

Účinkovali ste aj v seriáli Markízy Medzi nami. Čím sú pre vás takéto projekty príťažlivé?

Zvláštne, že Letisko vymysleli mladí ľudia. Produkčne aj námetovo ho zastrešujú. V televízii im na poslednú chvíľu povedali, že seriál chcú a dva mesiace od schválenia do začiatku nakrúcania museli nájsť priestory, postaviť ich, urobiť kastingy, vybrať hercov, režisérov a scenáristov. Všetko stihli.

Dokedy ho budete nakrúcať?

Predbežne sme sa dohodli na osemdesiatich šiestich častiach, zmluvu mám potvrdenú do konca mája, ale naposledy, keď sme sa zhovárali s produkčným, spomínal, že by sa to malo stihnúť do konca apríla.

Hráte tam pilota Václava Šindlera...

...a dnes sme v Bratislave nakrúcali s Martinou Šindlerovou Tesne vedľa, takže sme sa zabávali na tom, že sme vlastne „príbuzní"!

Je známe, že máte vzťah k starým autám. Ako je to s lietadlami?

Už som toho veľa v živote nalietal, nebojím sa. Len asi trikrát som pociťoval úzkosť z toho, že nastali silnejšie turbulencie, ako by sa patrilo. Vtedy človeku príde na um, že sa z toho vystúpiť nedá a že je naozaj v rukách Božích. Ale mám veľmi silnú čiaru života, takže som si vždy povedal: Predsa nemôže byť koniec, veď tá ruka by klamala.

Kedysi najsexi herec je dnes osobnosťou televíznych obrazoviek, hviezda seriálov a súťaží. Boli ste v Inkognite, moderovali Bonzáčika, presadili ste sa na parkete, teraz ste účinkovali vo Vilomeninách. Zámerne ste sa tak posunuli smerom k televíznej práci?

Iba sa to teraz tak javí. Pred revolúciou som robil množstvo televíznych inscenácií, nakrúcal filmy. Akurát predtým nebolo toľko zábavných programov, takže som sa neobjavoval pravidelne. Ročne som však urobil do desať televíznych inscenácií.

To však bola iná kvalita.

Doteraz hovorievam, že moderovanie pre mňa nie je to pravé orechové. Necítim sa byť moderátorom, iba sa naňho hrám. Herecká práca je mi oveľa bližšia. Len, bohužiaľ, nie je zaplatená. Nerobia sa ani inscenácie, ani filmy a keď sa chcem udržať v rebríčku popularity, musím niečo robiť. Zo samotného divadla sa dnes nedá žiť. Iba ak veľmi biedne.

Pri podpisovaní zmlúv však vraj na rozdiel od iných rokujete, pretože vás istia prenájmy bytov.

(Smeje sa.) Pravda je, že mám nejaké nehnuteľnosti, ktoré raz prenajímam a inokedy zasa nie. Napríklad teraz mám dva neprenajaté priestory už vyše roka. Aj v tejto oblasti sa nie vždy darí. Je to však moja istina na staré kolená.

Máte pri ponukách na prácu hranicu, pod ktorú by ste nešli?

To sa ťažko hovorí, lebo ide o hypotézy. Každú ponuku zvažujem, či ju vezmem, alebo nie. Pravdaže, niekedy sa seknem, inokedy oľutujem svoje rozhodnutie.

Radíte sa s manželkou?

Vždy, ak ide o niečo dlhodobejšie a vážnejšie. S jednorazovkami ju nezaťažujem.

Ako je to inde vo svete - ešte sa herci delia na činoherných, televíznych a filmových, alebo peniaze stierajú tieto rozdiely?

Vo vyspelejšom svete sa určite delia. Tí, ktorí robia filmy, zvyčajne nehrajú v divadle, osobitne sú na tom dabingoví herci. Možno sa to pomaličky tlačí aj k nám. Keď som bol v Amerike, neverili mi, čo všetko je schopný urobiť za rok slovenský herec. To nám trochu závideli, pretože sme mali obrovský záber - divadlo, film, televízia, dabing, rozhlas, zábavné relácie. Získali sme aj skúsenosti a boli sme univerzálni zo všetkých strán. Nútila nás k tomu ekonomika.

Nezačali ste zabúdať texty?

Naopak, tým sa mozog cibrí. Ako každý iný sval. Ak ho trénujete, je čoraz lepší. Teraz je to však veľmi smutné najmä pre starších hercov. Roky utekajú, nič sa nenakrúca a mne je vždy veľmi smutno z toho, že také osobnosti ako Machata, Haverl, Krížiková, Grúberová, keď boli v najzrelšom veku a veľmi veľa vtedy vedeli, už nemali príležitosť to ukázať. To je však veľká škoda aj pre mladých. Lebo ja, keď som vyrastal, pri robote som sa od starších učil. Dnes sa nie je kde učiť.

Hercami boli aj váš starý otec a otec. Ak si spomeniete na otca, ktorá postava vám zíde na um?

Vyrastal som na rozprávkach, ktoré môj otec hrával na Novej scéne. Na Snehovej kráľovnej, Veterníku, Mesačníku, Slnečníku či ako sa to všetko volalo. Otec hral v Snehovej kráľovnej rozprávkara. V známej filmovej rozprávke Pán a hvezdár zas hvezdára. Mal som to šťastie zahrať si ešte v jednej rozprávke Štvrtá hlava draka, kde môj dedo hral môjho otca a otec kráľa.

Trojgeneračný herecký tím v jednom filme. Aj vás vaši predkovia pred kamerou usmerňovali?

To nie, ale dedko ma pripravoval na prijímačky na VŠMU a keď som mal v detstve problémy a neskôr lásky, vždy som ich riešil iba s ním. Dedo bol ten, za kým som chodil, keď som chcel niečo vedieť.

Kedy ste u seba prvýkrát objavili chuť stať sa hercom?

Začínal som v šiestich rokoch, hrával som detské úlohy - Tri vlasy deda Vševeda, jednu vetu som mal v Shakespearovi - Veľa kriku pre nič, na čo som dodnes mimoriadny hrdý. Medzitým som začal robiť televízne inscenácie a filmy. A bavilo ma to.

Nemali ste pocit, že vám to berie kus detstva?

Ale pravdaže bralo. Dieťa to má v hlave všelijako popletené. Nevie, čo je preň dobré. Na jednej strane mi to zobralo detstvo, na druhej sa môžem hrať dodnes.

Vďaka vášmu výkonu v Tanečnej horúčke sa vaša manželka rozhodla naučiť tancovať. Už chodí na hodiny?

No neviem, musím sa jej opýtať. Mala však problém nájsť si do tanečnej partnera.

A čo Tamarka a Timurko, tiež ste sa im páčili na parkete?

Veľmi sa tešili a Timurko bol smutný, keď som vypadol. V každom prípade je pozitívne, že ich to roztancovalo. Dnes máme doma dvoch tanečníkov.

Ste pracovne veľmi vyťažený a vaša manželka tiež nevyzerá na to, že iba doma vyvára krupicu. Ako si delíte povinnosti o rodinu?

Momentálne si to veľmi nedelíme. Tým, že robím seriál v Prahe, som v týždni dva až štyri dni tam, a keď prídem domov, musím zasa tu doháňať pracovné veci. Keď som bol kedysi na materskej a tešil som sa z detí, teraz ich takmer nevidím.

Tamarka už chodí do školy?

Je školáčka a po mame Vasilisa Premúdra. Zdá sa mi, že sa veľmi dobre učí, pekne číta a píše. Minule som zosmutnel, keď som jej prezeral zošity a povedala mi: Chcela by som ti niečo prečítať, pretože keď sa nás pýtajú v škole, čo rodičia na to, ja nikdy neviem, čo mám povedať. Ty si ma ešte nikdy nepočul.

Podľa Milionára a vášho vyjadrenia na tlačovke pred Manon Lescaut, keď ste ako jediný(!) herec priznali, že ste sa s Nezvalom stretli už aj predtým, sa zdá, že ste tiež boli dobrým žiakom.

Túto tému vynechajme, lebo si to náhodou prečítajú moje deti. Ja som vonkoncom nebol najlepší študent.

Myslíte si, že je dôležité čítať beletriu?

Netuším, do akej miery je to podstatné. Ja mám skôr vrodenú inteligenciu, nie som ten, ktorý je podkutý vedomosťami, pretože mám iba maturitu, neabsolvoval som vysokú školu. Myslím si, že nie je každý múdry, kto veľa číta a každý, kto nečíta, že je sprostý. Niekto aj veľa číta a nič mu to nepomôže, pretože si z toho nič nezapamätá. Zasa sú takí ľudia, ktorí síce nečítajú, no vedia ohromne žiť.

Aj vy patríte medzi milovníkov života?

Rád opakujem porekadlo: Ten, kto veľa číta, sa bojí žiť. Dobrá výhovorka, však? V skutočnosti sa ani na internete čítaniu veľmi nevyhnete. Bez toho sa už dnes nedá existovať.

Vyzeráte ako super fungujúca rodina. Aké je vaše manželské šťastie?

Zvonku to tak naozaj vyzerá. Brali sme sa pred siedmimi rokmi. Vraj siedmy rok býva krízový. Dúfam, že to u nás nenastane. Myslím si, že sme také isté manželstvo ako ktorékoľvek iné.

Existuje recept na šťastné manželstvo?

Málo byť doma, byť si vzácni a kopec tolerancie. Moja žena je, chvalabohu, veľmi rozumná, múdra a tolerantná. Lebo žiť s hercom alebo s herečkou je ošemetné v tom zmysle, že nemáme stály pracovný čas. Mne je jedno, či je sobota, nedeľa, alebo štátny sviatok. Pracujem každý deň. Mojej žene najviac chýbajú spoločné večere, raňajky, spoločný rodinný život.

Hovorí sa, že pri nakrúcaní sa herci zvyčajne pozaľubujú do svojich partnerov. Ako ste proti tomu bojovali?

Nikdy som proti tomu nebojoval, ja som sa vždy snažil zamilovať.

A koľko potom trvalo, kým ste sa odmilovali?

No prišiel druhý film. (Veľmi sa smeje.)

Popularita vám rastie aj v Česku. Prichádzajú s ňou ďalšie pracovné ponuky?

Dostal som ponuku hrať Diabla v muzikáli Jack Rozparovač, ktorý napísal Vašo Patejdl. Keď som to zvažoval, že teraz som tam tri dni v týždni, potom by som tam musel byť takmer stále, odmietol som ju. Hrať divadlo, ak je človek zaviazaný prácou v televíznom seriáli, je náročné, ak nie nemožné. Napokon, takýto problém nastal aj v Činohre SND.

Čo konktrétne?

Ide sa pripravovať inscenácia Čapkovej hry R.U.R, kde som mal hrať hlavnú postavu. No keďže som dva až štyri dni cez týždeň v Prahe, časovo sa to nedá stihnúť. A pretože divadlo ma na nakrúcanie do Prahy neuvoľnilo, musel som dať výpoveď.

Po dvadsiatich dvoch rokoch?

Som prvýkrát na voľnej nohe od 15. januára. Ľudsky mi je to veľmi ľúto. Je to zvláštna situácia. Povedali mi, že veľa robím v televíziách, a preto sa mi nechce pracovať v divadle. Nie je to pravda, pretože ja mám divadlo veľmi rád. Predtým ma dva roky poriadne neobsadili a keď prišiel seriál, samozrejme, využil som príležitosť. Kto by reagoval inak? V lete cez prázdniny som v Prahe nakrúcal rodinný film Maharál - Záhada strateného talizmanu, ktorý režíroval Pavel Jandourek. A keďže tam bol kasting na Letisko, zúčastnil som sa na ňom. Ani som sa cez prázdniny nemal koho opýtať. Navyše som netušil, že divadlo má o mňa takýto záujem. Prízvukovali, že sa už ani nedá u nás robiť divadlo, lebo všetci máme nejaké kšefty.

Ďalšia záhada?

Kedysi sme ich všetci mali oveľa viac a napriek tomu sa hralo a uvádzali sa naozaj dobré veci. Zahnali ma do kúta: buď budem skúšať Čapka, alebo dám výpoveď. Rozhodol som sa pre druhú možnosť. Ponúkal som, že dokrútim seriál a budem robiť na polovičný úväzok. Nechceli. Takže divadlo ma donútilo podať výpoveď s tým, že ak dokrútim, možno ma vezmú späť. Pokiaľ viem, výpoveď nás dalo viac.

Poviete nám kto?

Viem, ale nepoviem.

Herec Maroš Kramár (48) je synom herca Jána Kramára a vnukom herca Jána Klimu.V roku 1978 ukončil štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Brne. Pôsobil v divadle v Brne (1978 - 1979) a v Divadle Andreja Bagara v Nitre (1979 - 1985). Od roku 1985 bol členom Činohry SND v Bratislave. V divadle a televízii účinkoval už ako chlapec. Vytvoril hlavnú postavu v televíznej inscenácii Ivkova biela mať (1971). Hral v mnohých televíznych seriáloch a inscenáciách. Je ženatý, jeho manželka Nataša je právnička. Majú dve deti Tamaru (7) a Timura (5).