Verdikt „dočasného výboru pre vyšetrovanie ilegálnych aktivít CIA“ znie, že sa zrejme podieľali, a poslanci ich za to odsúdili. Za hlasovalo 28 členov, proti bolo 17 a traja sa zdržali.
Na správe a existencii výboru je zaujímavých niekoľko vecí. Už keď ho zriadili, bolo jasné, že má nulové kompetencie. Poslanci mali právo pozvať si akéhokoľvek únijného politika či experta, ten však nemal povinnosť prísť - vnútorná bezpečnosť, tajné služby, odovzdávanie informácií držia v rukách národné vlády. Ak niekto na výbor prišiel, nemal povinnosť strategické informácie odkryť. To neznamená, že by britský minister či únijný koordinátor boja proti terorizmu klamali - iba hovorili, že o existencii väznice CIA v Rumunsku nemajú dôkazy. Tie nemali ani poslanci, a tak sa neobjavili ani v správe.
Text viac než stostranového dokumentu však obsahuje odvážne tvrdenia - implikuje, že podiel viacerých európskych vlád na zatknutí nevinných ľudí a mučení väzňov bol častý a pravidelný. A to je druhá zaujímavá vec: poslanci kývli pomerne silnej správe, ktorá neoddeľuje špekulácie od faktov.
Za pozornosť stojí, že za správu hlasovali len zástupcovia ľavice, kým poslanci proti pochádzali z pravicového tábora. Politici sa rozhodovali podľa svojho vzťahu k USA: ľavica chcela z ideologických dôvodov Američanov pranierovať, pravica sa ich zastala. Takéto rozloženie emócií proti USA je normálne, ale bolo nutné celý rok hrať hru na vyšetrovanie?
