Už názov knižky napovedá, že ide o pokračovanie profilov žurnalistov, ktorých opisuje autor oboch kníh Slavo Kalný. S mnohými sa stretával v denníku Smena, kde v žičlivých šesťdesiatych rokoch pracoval ako šéfredaktor. Keďže sa navyše exponoval aj ako autor, za Husákovej normalizácie nesmel publikovať.
V prvej knižke približuje desiatich už nežijúcich spisovateľov a novinárov. V knižke druhej však píše aj o tých, ktorí žijú a ich mená sa objavujú v printových médiách, no najmä v dielach literatúry faktu. Knižka je napísaná pútavým štýlom erudovaného autora, ktorý nám osudy protagonistov, ich život a dobu, približuje fíčrovým spôsobom. Kolegov hodnotí objektívne a duchaplne, často cituje z ich diela, pričom akcentuje tie momenty, ktoré najväčšmi poznačili ich život. Veď väčšina z nich nesmela publikovať, za normalizácie im zobrali pero i občianske práva.
Publicistu a spisovateľa Vladimíra Babniča zaúčal do majstrovstva žurnalistiky básnik Rudo Fabry. Aktívny účastník Povstania Babnič sa prezentoval knižkou Vo veľkej vojne malá vojna, za ktorú získal aj cenu E. E. Kischa. Spisovateľ a reportér Ján Čomaj sa v posledných rokoch prezentoval najmä monografiami o Bizmayerovi a Vojtechovi Zamarovskom.
S náležitým humorom Kalný približuje populárneho „večného fejtonistu“ Martina Hrica. Ten so svojím spolupútnikom Tiborom Michalom ako prví na Slovensku začali písať fíčre. V knižke sa dozvieme aj o osude prvého rozhlasového reportéra Štefana Mašlonku, niekdajšieho stíhacieho pilota a športového novinára Jána Nováka i o tragickom osude rozhlasovej redaktorky Oty Plávkovej.
Rozhlasový zahraničný korešpondent Ján Sekaj mal šťastie v tom, že sa preventívne vyučil za elektrikára. Keď ho vyhodili z rozhlasu, spokojne odišiel pracovať do fabriky. Z publicistov zaujme všestrannosťou Miro Procházka, ale aj reportér a autor historických textov Milan Vároš, ktorý sa prezentoval najmä dielom o Štefánikovi i slovenských pokladoch.
Kalný svoju galériu uzatvára rozhovorom s novinovedcom Jurajom Verešom, ktorý si svoju odvahu za normalizácie odskákal ako referent v zoo. Po zamatovej revolúcii sa stal šéfredaktorom denníka Národná obroda.
Kombináciou vlastných zážitkov so spomienkami iných kolegov, doplnených výstižnými ukážkami uverejnených článkov spomínaných žurnalistov, vznikla napokon zaujímavá, čítavá a hodnotná kniha, v ktorej autor vzdáva hold náročnému novinárskemu povolaniu.
Autor: Anna Sláviková
