V dobe kamennej bolo varenie a jedenie pre ľudí veľmi dôležitou a zaujímavou činnosťou. Až 18. storočie odvelilo kuchyňu do odľahlých priestorov v dome. Ešte pred desaťročím bola u nás kuchyňa stále najmä zónou gazdiniek, ktoré sa starali o zdravú výživu rodiny. Dnes už nie je nič zriedkavé, keď prídete na návštevu k priateľom a spoločne si uvaríte nejakú špecialitku.
Skončil čas kuchyniek a kuchyňa stala súčasťou obytného priestoru.
Presne tak je to v byte, ktorý rekonštruovali architekti Vallo a Sadovský v staršej bratislavskej bytovke. Vojdete dovnútra a obklopí vás biela v jedinom veľkom, svetlom naplnenom priestore. V byte sú nové biele okná, biele steny, biely nábytok, a okrem spálne, v ktorej je biely koberec, je všade svetlá smreková palubovka. Jediným stálym kontrastom je provokujúci betónový preklad a veľké čierno-biele tváre na stene zarámované kuchynskou linkou.
Kuchyňa je passé
Zmizli takmer všetky pôvodné priečky, takže môžete voľne prechádzať zo spálne do pracovne, a samozrejme, aj do obývačky, ktorá je spojená s kuchyňou. Dokonca viac - je jej súčasťou.
"Takto prepojené priestory sú mi veľmi blízke," hovorí Matúš Vallo. "Kuchyňa je integrovaná, pretože ľudí baví pozerať televíziu, zhovárať sa, púšťať si hudbu, a pritom si niečo uvariť."
V mnohých bytoch je už dnes takáto dispozícia - je to jednoducho módne. Alebo sa natoľko zmenil životný štýl? Kuchyňa ako kráľovstvo gazdiniek je passé. "Gazdiná v kuchyni - to je snáď stredovek, nie?" hovorí Oliver Sadovský.
"Určite to niektorí chcú len preto, že je to v móde. Niekde to videli a pozdávalo sa im to. Otázka je, či skutočne vedia odhadnúť, ako sa im v tom bude žiť. My tieto priestory skúmame, videli sme množstvo otvorených kuchýň a poznáme ich výhody a nevýhody," vysvetľuje Vallo. "Dôležité je to, že takáto miestnosť nie je vnímaná ako kuchyňa. Je to jednoducho priestor s kuchynskou stenou a niektoré nábytky dokonca ani nemusia pripomínať klasickú kuchynskú linku."
Modifikovateľný priestor
Výhrady niektorých, že nechcú cíctiť v obývačke kuchynské výpary sa zdá neopodstatnená. "Dnes už nie je problém s kvalitným odvetraním, okrem toho v tomto byte je hneď pri kuchynskej linke balkón, takže stačí otvoriť dvere a o chvíľu je vyvetrané. V takomto prípade je dôležité, aby bola možnosť dôkladne miestnosť priečne prevetrať," upozorňuje Sadovský.
A keby bolo v budúcnosti treba otvorenú dispozíciu zmeniť - možnosť je tu vždy. Na mieste bývalej priečky stojí dnes stena s políc. Tento celok oddeľuje spálňu a pracovňu. "Je to modifikovateľný priestor - a s touto myšlienkou sme ho robili. Keď si to bude vyžadovať situácia, policová stena sa dá nahradiť pevnou priečkou, ktorá oddelní priestor napríklad pre detskú izbu," hovorí Vallo.
Zväčšené tváre
Okrem bielej sú dominantou bytu čierno-biele tváre. "Je to experiment. Zväčšená fotografia je nanesená na obkladačky bez glazúry a zafixovaná priesvitným lakom. Ani to nebolo drahé; ak zrátame všetko - keramický materiál, tlač aj lak, vychádza jeden meter štvorcový približne na 850 korún," hovorí Vallo.
Jednu stenu v kúpeľni zdobí tiež fotografia - tentokrát jednoducho fototapeta s motívom tráv, tiež, samozrejme, prelakovaná špeciálnym lakom. Je umiestnená oproti zrkadlu, takže vzniká dojem, že ste trávou obklopení.
Symbolickým miestom, kde sa kuchyňa spája s obývačkou je masívny biely jedálenský stôl - autorský návrh. "Bolo potrebné, aby bol taký veľký aj preto, že kuchynská linka je dosť malá. Je tam len približne sedemdesiat centrimetrov čistej pracovnej plochy. Tento stôl teda predstavuje súčasne rozšírenie pracovného priestoru kuchyne."
Prečo biela nie je chladná
Je fakt, že nie sme všetci stavaní na existovanie v takomto otvorenom priestore; niektorým sa dokonca môže zdať chladný a sterilný. "Chladný?" protestuje Vallo. "Čo môže byť príjemnejšie ako stúpiť na takýto koberec, keď sa ráno zobudíte. Smrekové drevo je teplé a biela stena odráža svetlo a svetlý byt nemôže byť chladný. Je to pohodový teplý byt. Mohli by ste ho možno nazvať chladným, keby bol neživý. Ale keď použijme klišé - obyvatelia mu vdýchli život, zabývali ho. Je to čistá perfektná schránka pre život."
Nechuť k bielej sa podľa Valla ukázala najmä v deväťdesiatych rokoch, keď sa ľudia pustili vo veľkom do prerábania bytov. "Vtedy zavládla šialená móda rekonštukcií a mnohé boli strašne zlé," vysvetľuje Vallo. "Ľudia si začali dávať na steny pastelové farby. Ale keď je niečo farebné, ešte to neznamená, že je to teplé."
Rekonštrukcie sú aj dnes veľmi bežné - niekedy k nim vedie najmä nutnosť opraviť a vymeniť inštalácie, ktoré doslúžili, ale častejšie sú to zmenené nároky na bývanie. Aj tento byt bol pre súčasných obyvateľov nepoužiteľný nie ani tak z hľadiska technického. Výrazná zmena celej vnútronej dispozície však viedla aj ku kompletnej a náročnej prerábke vodoinštalácií, potrubí a elektroinštalácií. A starý tehlový byt bol ideálnou pôdou pre tento typ prestavby.
Spomienkou na pôvodný byt je len betónový preklad, ktorý zostal na mieste bývalej priečky medzi kuchyňou a izbou. "Nechali sme ho tak, len sme ho navoskovali špeciálnym voskom, aby sa z neho neprášilo."
A tak krásny kus betónu s odtlačkami dreva narúša jednoliatosť hladkých bielych stien.
Autor: Monika Gáliková
