Nemali ste obavy, že Satisfactory ľudia zaradia medzi „revival bandy“?

„Tomu som sa snažil vyhnúť. Revival býva nepočúvateľný. Keď počujem hovadsky dobré napodobňovanie kohokoľvek, cítim v tom čosi zvrátené. Napodobňovači Elvisov, Freddyho Mercuryho majú odpozerané všetky pohyby - a to je absurdné. Dôležité je pochopiť skladbu, nie to, ako sa hrajú akordy a kedy spevák chrčal a kedy nie. The Doors vlečú so sebou celý život nie to, že sa Jim Morrison dokázal vycikať pred ľuďmi na ulici, ale to, že ho zaprel vlastný foter.“

Môže sa svet ešte niekedy dočkať hudobného ošiaľu, aký býval v 60. rokoch?

„Neviem si to predstaviť. Vezmime si Beatles – boli talentovaní, znelo im to úplne inak, v istom zmysle veľmi dobre vyzerali. Mali všetky tromfy, pretože priniesli moment prekvapenia. Dnes sú už ale ľudia na všetko pripravení. Existuje internet, v priamom prenose obesia Saddáma, počítačom riadené bomby sa púšťajú do vetrákových komínov.“

Žili v tomto období aj na Slovensku muzikanti v zmysle hesla - sex, drogy a rokenrol?

„Pri najlepšej vôli sa celá vec len tak tvárila. Sex, drugs and rockandroll bolo po slovensky preložené ako ‘sex, alkohol a pár ošúchaných platní‘.“

Filan sa priznal, že s Hammelom fajčili trávu.

„V pohode. Ale to ešte nie je sex, drugs and rockandroll. Ak niekto žije podľa tohto kréda, pravdepodobne nenapíše Stužkovú.“ (smiech)

Čo z našej súčasnej scény považujete za dobré?

„Z tých oficiálnych mien mi nič nenapadá. Výnimkou je azda Katka Knechtová a Peha. Lenže je doba internetu a všeobecnej digitalizácie. Postupne príde k zmene a tí, ktorí si myslia, že ich pozície sú neotrasiteľné, sa budú čudovať. A naopak, aj u nás sú jedinci, schopní osloviť internacionálne a pravdepodobne sa to aj udeje. Bez toho, aby si ich u nás niekto všimol.“