Režisér Libor Vaculík má dohľad nad disciplínou hod plášťom za portál a popritom si sám sem-tam vybehne na javisko a zahrá jednu z postáv. „Dnes som suploval pocestného, včera až štyri postavy. Je chrípkové obdobie a chrípke je jedno, či máme generálku,“ hovorí. „Je to dosť komplikované predstavenie. Herci hrajú, šermujú, spievajú, tancujú. Nároky zvyšujem postupne, lebo keby som chcel od nich všetko naraz, tak sa mi tu obesia.“ Na zdvihnutie nálady herci po dobre odspievaných áriách nacvičujú aj ticho medzi obrazmi, kde by im diváci mali venovať potlesk.
Traja mušketieri je po Kleopatre a Rebeloch ďalší takpovediac zrecyklovaný titul, ktorý putuje z Prahy na Novú scénu. Hercom to neprekáža.
„Vôbec neriešim, či to niekto považuje za prebraté, zvetrané alebo aké. Slováci na to nechodili do Prahy. A naše javisko ponúka technicky aj vizuálne iné možnosti. Ja osobne som si vytvoril malé herecké nuansy, ktorými som svojho Richelieua obohatil,“ vyratúva Csongor Kassai. „Každý by mal dať do postavy niečo zo seba, mňa Praha ani režisér neobmedzujú,“ hovorí Martina Michalcová ako Milady.
Premiéru na divadelných doskách si v Mušketieroch odkrúti Peter Cmorík. „V jeho prípade to nie je o SuperStar ani o Slávikovi. Ak mu to na skúške nejde, kričím naňho, že je zlatá vrana. Pre mňa je prekvapením, je snaživý, nikdy nestál na javisku a hneď má hlavnú rolu, ktorej sa zhostil príjemne,“ chváli Cmoríka režisér.
Spevom mu v muzikáli konkuruje málokto, aj keď možno vzrast bojovníka nemá. „Nikdy som nehral iných ako seba. Už asi nenarastiem. D’Artagnan bol však taký mladý chalanisko z dediny, a to som,“ obhajuje sa.
