"Keď ma vyzvali, aby som prispel do tejto rubriky s tým, že by som mohol priložiť aj fotografiu zachytávajúcu ma pri obľúbenej víkendovej činnosti, trošku som sa vydesil. Jednak ma spiaceho asi ešte nikto nefotil (aspoň teda o tom neviem), a potom - podobné snímky pôsobia v novinách trochu zvláštne.

Ale k veci - áno, väčšinu víkendových dní prespím, neviem, či sa mám za to hanbiť, alebo byť hrdý, no je to tak. Nechcem na tom nič meniť a som spokojný. Spolu s priateľkou vstávame približne okolo jednej, druhej, naraňajkujeme sa a potom sa len tak motáme - samozrejme, v okruhu postele. Popritom spoločne navaríme a obed si dáme okolo deviatej večer. To už sme často natoľko unavení, že ideme rovno spať.

Cez soboty, nedele zo zásady nepracujem, hoci kedysi (v istom rádiu) som to mal skôr obrátene - robil som po nociach a cez víkendy, a mal som skvelý pocit z toho, že oddychujem, keď sa všetci tvrdo snažia v práci. Veru, ťažko je zabudnúť na nádherné chvíle, keď som sa vracal na svitaní domov s úžasným pocitom, že môžem celý deň prespať. Spánok je pre mňa posvätná vec, spím veľa a rád. Takže ak chcete, aby som vám opísal, ako som trávil posledný víkend, môžem vám povedať, čo sa mi snívalo.

Vo všeobecnosti zastávam názor, že žijeme v rýchlych telách, zatiaľ čo naše duše sú stále veľmi pomalé. Hltáme a v chvate prežúvame udalosti, dodržiavame a prekračujeme termíny, ženieme sa po našich vnútorných diaľniciach, a popritom si nestíhame nič z toho naozaj uvedomovať. Vlastne to ani vôbec neprežívame, lebo nie je kedy. Prejde to tráviacim traktom našej hlavy ako nestrávený odpad. A to je veľká škoda. Bohužiaľ si pamätám obdobia môjho života, ktoré sa mi skladajú iba z takýchto útržkov, bez celkového pocitu. Preto je víkend pre mňa čas, keď si všetko môžem pokojne poprežívať a uvedomiť si, čo sa stalo cez týždeň. Vidno to aj na tom, že v piatok v noci spím dosť nepokojne a v snoch mi ešte dobiehajú záblesky z predošlých dní."

(ik)