Už v polovici 9. storočia sa uvádzal názov Feldkirichun. V roku 1218 však kronikári prvýkrát spomínajú Feldkirch ako mesto. Dlhý čas oň súperili Appenzellerovci so Švábmi, v roku 1377 ho však Rudolf V. predal Habsburgovcom (v tom čase skupovali panstvá vo Vorarlbergu, aby vykryli územné straty vo Švajčiarsku) a rakúske dejiny mesta sa mohli začať.
Jarmočníci a kaukliari
Staré mesto je chránenou pamiatkovou rezerváciou. Jej pôsobivú atmosféru vytvárajú podlubia, meštiacke domy, kostoly, kláštory, časť mestského opevnenia, brány a veže. Mohlo by sa zdať, že sa pripravuje na obranu.
Na miestach, kde kedysi boli obranné zákopy, sú však už dávno cesty, ktoré toto moderné a otvorené mesto spájajú s Nemeckom, Lichtenštajnskom, Švajčiarskom či svetoznámymi lyžiarskymi strediskami v Arlbergu a Montafone. Všade je odtiaľto blízko: do Vaduzu, Zürichu, Davosu, k Bodamskému jazeru i do nemeckého Lindau. Ak máme na mysli premiestňovanie v čase, aj stredovek je poruke. Pestujú tu totiž Montfortspektakel ako spomienku na zakladateľa mesta - grófa Huga I. z rodu Montfortovcov.
Každoročne koncom mája sa najstaršia časť mesta (paradoxne sa volá Neustadt) pod hradom Schattenburg na tri dni zmení na jarmok. Návštevníci tu žijú ako pred sedemsto rokmi. Jarmočníci ponúkajú tovar v stánkoch z plátna, dreva a zo slamy, rytieri zápasia o priazeň spanilých diev a potulná zberba znamenite zabáva zhromaždený ľud.
Rok čo rok v meste prebieha aj festival kaukliarov. Prichádza ich sem stovka z desiatich krajín sveta. Smú vystupovať len bez elektronického sprievodu a ich povinnosťou je meniť miesta vystúpení, aby obecenstvo o nič neprišlo.
Hrad Schattenburg nechal postaviť zakladateľ mesta okolo roku 1260. Dnes je v ňom vlastivedné múzeum a reštaurácia.
Prehliadka v alemánčine
Máme šťastie na sprievodkyňu, hovorí nesmierne pútavo. Istou nevýhodou je, že občas skĺzne k alemánčine - dialektu blízkemu švajčiarskej nemčine a švábčine, ale takto sa vo Vorarlbergu rozpráva.
Prehliadku začíname v Dóme sv. Mikuláša - vo farskom kostole z roku 1287. Ide o najvýznamnejší gotický kostol Vorarlbergu. Kazateľňa patrí medzi najlepšie gotické kováčske práce v Rakúsku. Od kostola zamierime ku kruhovej, osemposchodovej Mačacej veži. Postavili ju v rokoch 1491 - 1507 za vlády mocného cisára a kráľa Maximiliána I., ktorému mesto vďačí za opevnenie a väčšinu veží a brán. Vežu so zvonicou, ktorá v súčasnosti ukrýva najväčší zvon v celom Vorarlbergu, zdobí mariánsky obraz.
V 19. storočí ho zreštauroval majster Florus Scheel. Na delách tejto pôvodne vojenskej veže vraj boli mačacie hlavy, ktoré pomáhali zamerať cieľ.
Naším ďalším cieľom je radnica s freskami, ktoré predstavujú udalosti z dávnej histórie mesta, no samy pochádzajú z rokov 1932 - 1937. V pôvodnej stavbe (dokončenej v roku 1493) bola sýpka na obilie. Theater am Saumarkt - kedysi naozaj miesto, kde sa predávali a kupovali prasce, dnes je toto pivničné divadlo najväčším organizátorom kultúrnych podujatí v meste. Večer budeme mať možnosť sa o tom presvedčiť.
Prichádzame ku Kostolu sv. Jána. Jeho predchodcom bol hospic, ktorý šľachtic z Montfortu a zakladateľ mesta daroval rádu johanitov. Keď tí odišli, z hospicu sa postupne stal kostol. Jeho začiatky sú románske, neskôr bol gotický, napokon patril medzi najkrajšie barokové kostoly Vorarlbergu. Napoleonské vojny ho degradovali na stajňu i sklad soli. V polovici 19. storočia ho prevzali do opatery jezuiti. A práve z tohto obdobia pochádzajú všetky tri veľkolepé oltáre, pred ktorými sedíme, zatiaľ čo sprievodkyňa vysvetľuje, že kostol je tradičným miestom, kde sa predstavuje súčasné domáce a zahraničné umenie.
Aj po stopách literatúry
Stihneme i neďaleké Krajinské konzervatórium, niekdajšie sídlo chýrneho Súkromného gymnázia jezuitov Stella Matutina. V súčasnosti tu hudbu študuje vyše 400 mladých ľudí. Užitočný vklad, napokon, ťažiskom Hudobného festivalu vo Feldkirchu je stará hudba reprodukovaná historickými nástrojmi.
Trochu času zvýši aj na hostinec Lingg, ktorého fasády zdobia skvostné maľby už spomínaného Scheela, zatiaľ čo stanicu si detailne pozrieme až pri odchode do Viedne a Bratislavy. Na jednej z jej budov vidno text od Carla Zuckmayera. Hovorí, že odtiaľto mohli ľudia počas druhej svetovej vojny utiecť do cudziny, čakali na vlak, plní strachu a úzkosti, že ich polícia v poslednej chvíli zatkne a znemožní im vycestovanie.
Stanica od apríla 2006 nesie označenie Literatur am Bahnhof Feldkirch. Motto oznamuje, že "čítanie je cestovanie v hlave". Skvie sa tu veta, ktorú napísal James Joyce (v starom meste je po ňom pomenovaná jedna ulička): "Tam oproti, na koľajach sa rozhodovalo o osude Odyssea." Vedľa citátu je červenými a sivými písmenami zvečnený menoslov všetkých známych i menej známych autoriek a autorov Vorarlbergu, s ich biografiami a portrétmi.
Fotogenický zo všetkých strán a uhlov - Schattenburg.
V Kostole sv. Jána sa predstavuje súčasné umenie.
Hostinec Lingg je zvonka ešte krajší. FOTO - AUTOR
