Jeden z najstarších meštianskych domov stojí priamo v srdci mesta oproti Starej radnici na križovatke ulíc Sedlárska a Zelená.
Postavili ho pravdepodobne v 14. storočí ako gotický obytný dom v čase, keď vznikalo Hlavné námestie. Po obvode námestia si vtedy stavali domy najvplyvnejší obyvatelia mesta. V pätnástom storočí sa Zelený dom zmenil na hostinec a podľa písomných zdrojov patril rodine Gailsamovcov.
Svoje ľudové meno získal vďaka farbe. V knihe Prechádzka starým Prešporkom Karl Benyovszky spomína, že podľa mestských účtovných kníh zo 16. storočia bol dom "vnútri aj zvonka pomaľovaný zelenými obrazmi." Bol to jeden z najhonosnejších a najvyzdobenejších domov v meste. Po nemecky ho volali "Grünstübelhaus", po maďarsky "Zöldszobaház".
Richtár a radní páni tu mali ochutnávku vín
VZelenom dome sa predávalo víno z mestských viníc a predstavitelia mesta tu prijímali významné návštevy. V roku 1614 si v ňom mesto založilo Apoštolskú pivnicu. V dvanástich sudoch s vínom, na ktorých boli rezbárske portréty Kristových apoštolov, skladovali najkvalitnejšie vína z mestských vinohradov. Na svätého Martina, patróna Bratislavy, richtár pozýval radných pánov na ochutnávku. Nad hlavným vchodom domu je štít s kamenným reliéfom, ktorý zobrazuje starozákonný obraz z putovania židovského národa do Kanánu. Je na ňom Józua a Káleb so strapcom hrozna, ktorý pripomína vinársku históriu domu. Pod reliéfom je latinský nápis SPQP, ktorý znamená Senatus populusque Posoniensis, v preklade Senát a ľud Bratislavy.
Sprisahancov na smrť
V 16. storočí pri prestavbe Zeleného domu vznikla veľká sála, v ktorej neskôr zasadali uhorské stavy. Rokoval tu krajinský snem, župná i mestská rada. Dom sa využíval aj pre súdne pojednávania. V roku 1671 tu súdili účastníkov Veselényiho povstania proti Habsburgovcom. Na trest smrti za velezradu odsúdili jedného z veliteľov povstania Františka Bóniša a českobratského kazateľa Mikuláša Drábika. V nasledujúcich rokoch tu odsúdili na galeje veľa evanjelických kňazov a učiteľov z Turca, Liptova a Zvolena.Konali sa tu aj svadby, krsty a väčšie rodinné oslavy. V čase korunovácií tu oslavovali príslušníci vyšších spoločenských vrstiev, ktorí sa nezúčastňovali na kráľovej hostine, ale nehodilo sa ani, aby oslavovali na uliciach.
Shakespeare aj opera
V 18. storočí zadný trakt domu prestavali na divadelnú sieň.
V Zelenom dome hrávala divadelná spoločnosť Karola Wahra, aj hosťujúce talianske operné súbory. Divadlo navštívila Mária Terézia. Uviedli tu hry Goetheho, či Shakespeara. Divadlo zatvorili v roku 1775, keďže na divadelné účely budova nevyhovovala z hľadiska vybavenia ani bezpečnosti - mala iba jeden vchod. V roku 1781 mesto dom predalo v dražbe do súkromného vlastníctva. Nový majiteľ, známy bratislavský obchodník Krammer, tu založil vinotéku.
Do dnešnej podoby sa Zelený dom dostal koncom 19. storočia. Zmodernizovali ho, v obytných priestoroch na prvom poschodí pribudla štuková výzdoba a vznikol aj balkón so železným zábradlím s klasicistickými motívmi. Na začiatku 20. storočia sa dom znovu dostal do správy mesta. Na prízemí sídlila banka, v 60tych rokoch ju nahradila nová organizácia Bratislavská informačná a propagačná služba. Historický hostinec v 70tych rokoch upravili na kaviareň a reštauráciu s novým interiérom, po revolúcii však zanikla. Dnes na prízemí Zeleného domu sídli opäť banka.
