Neexistuje ideová orientácia, ku ktorej by sa HZDS už nehlásilo. Keďže únos medzi ľavicové hodnoty nepatrí, socialisti stiahli pred nimi už dávno rolety. Na márnosť sa obrátil i vstup k európskym konzervatívcom, o ktorý sa HZDS intenzívne uchádzalo dlhé roky. Vyhliadli si teda poslednú obeť na rane – liberálov, s ktorými „strana rokuje“ (Sergej Kozlík), čo nezaprel ani Graham Watson, šéf ELDR. Otázka: Čo je na HZDS liberálne, je za sto bodov. Zrejme zrušenie Špeciálneho súdu, vytvorenie ministerstva cestovného ruchu a to, že „politické strany budú mať vplyv na niektoré aktivity v STV“ (Urbáni).
Prelietavosť nie je v politike cnosť, ale známka toho, že strana nemá hlbší dôvod existencie, ako byť výťah a bankomat pre zopár jednotlivcov. Keďže HZDS za pätnásť rokov nezistilo, či je chlapcom, alebo dievčaťom, a má navyše veľmi pohnutú minulosť, pán Watson si „nevie predstaviť“ členstvo HZDS ani vo frakcii liberálov. Existujú aj ľahšie predstavy, to je fakt.
