ČACHTICE. Pred pár týždňami do Obecného úradu v Čachticiach vošiel Američan českého pôvodu Václav Kabourek, a starostke povedal: ,,Chcem kúpiť Čachtický hrad aj Draškovičovský kaštieľ.“ Do Čachtíc, sídla Alžbety Báthoryovej, chce pritiahnuť klientov spoza mora.
Ponuku zatiaľ nepredložil
Starostka Anna Ištoková hovorí, že najskôr žiadal o kúpu trenčiansku župu, kde mu povedali, že kaštieľ patrí župe, ale hrad obci. ,,Tak prišiel k nám. Zatiaľ sme len priateľsky debatovali, ešte nepredložil konkrétnu písomnú ponuku.“
O záujemcovi zatiaľ nehovorilo ani obecné zastupiteľstvo. Obec získala zrúcaninu Čachtického hradu vlani v máji.
Z Čachtíc hrad nevidieť
Hrad stojí v Malých Karpatoch, z dediny asi štyridsať minút chôdze. Okolie hradu je prírodnou rezerváciou, je tam zakázané jazdiť na bicykli, schádzať z chodníkov, zakladať ohne. Areál hradu je samé ohnisko. V lete na hrad vychádzajú po chodníku masy ľudí a za hradbami si opekajú.
Z hradu sa zachovalo len zopár stien. Niektoré podopierajú drevené hranoly, aby steny v zlom stave nespadli. Za dobrého počasia je pohľad na hrad a oblaky za ním až gýčový. Nevyzerá tajomne, ale ako hocijaká iná zrúcanina. Na strome pri jednej z nakláňajúcich sa stien je pribitá poštová schránka. Prázdna.
Klientela z Hollywoodu
Kabourek nehovoril nijaké termíny, kedy by prišiel s konkrétnou ponukou, hovoril len o nápadoch a plánoch. ,,Videla som ho prvýkrát, takže neviem posúdiť, či na hrad má balík peňazí, alebo vie zohnať investorov. Tvrdil, že by vedel doviezť klientelu z Hollywoodu,“ hovorí Ištoková. Nebola by proti predaju, keby sa novému majiteľovi podarilo zvýšiť bezpečnosť zrúcaniny a návštevnosť Čachtíc, ale ,,zatiaľ je zavčasu hovoriť niečo konkrétne“.
Na vlastné riziko
Na zrúcaninu je dnes vstup na vlastné nebezpečenstvo. Obec sa snaží získať peniaze na záchranu hradu. Dostala od štátu 600-tisíc na záchranné práce, ale podľa starostky to na hrade poriadne ani nevidieť.
Obec Čachtice je živá, plná obchodíkov, predajní suvenírov. Na slovenské pomery nie celkom štandardná dedina. V centre je večierka i pizzeria. Pri ceste na hrad má obchodík s textilom Veronika Imrišková. O záujemcovi o hrad nepočula, ako ani väčšina dedinčanov.
,,Keby ho zrekonštruoval, nech kúpi. Z hradu sú už len ruiny a je to stále horšie. V lete tam chodieva auto za autom. Už tam veľmi nie je čo vidieť, ale chodia tam, aby videli, kde žila Báthoryčka,“ hovorí.
Z Čachtičanov cítiť hrdosť, s radosťou povedia, že pochádzajú z Čachtíc. Potomkovia Báthoryčky podľa nich už v dedine nie sú, odsťahovali sa pred stovkami rokov do zahraničia.
Domáci: Nech to kúpi
Pred miestnym obchodíkom zaparkovali bicykle dve poldruhametrové dôchodkyne. Na pol minúty sa pochytili, lebo jedna pochybuje o krutosti Báthoryčky, druhá legende verí. Staršia tvrdí, že na hrade kedysi bývali letné zábavy, ako dieťa sa pamätá aj na Silvestra pod otvoreným nebom na hrade, okolo hradu robili každý rok motorkové preteky. ,,Aj tak je to nevyužité, nech kúpi,“ hovorí.
Američanovi by pokojne predali aj Draškovičovský kaštieľ v strede dediny. ,,Donedávna v ňom bola vináreň, kaviareň, hore veľká sála, múzeum. Teraz je tam len múzeum.“
Hrad si môže kúpiť
Ľuboslav Škoviera z Pamiatkového úradu hovorí, že pred vstupom do Európskej únie si cudzinci u nás nemohli kupovať pamiatky priamo. Mohli si však založiť eseročku.
Po vstupe do únie si každý Európan môže u nás kúpiť hocijakú pamiatku. Štát má predkupné právo, ale zvyčajne sa ho vzdá. Ak má Kabourek aj české občianstvo, alebo si ho vybaví, hrad môže kúpiť. Pri rekonštrukcii musí používať metódy, ktoré pamiatku nepoškodia.
Škoviera pripomína, že kedysi boli pamiatky rozdelené na národné kultúrne pamiatky a ostatné. ,,Z 13-tisíc pamiatok bolo národných len 72 a Čachtický hrad bol medzi nimi. Hradov nemáme tak veľa, evidujeme ich 109,“ hovorí.
