V holandskom kostole De Nieuwe Kerk sa koná do polovice apríla výstava, ktorá ani zďaleka nie je taká strohá ako jej názov Istanbul: mesto a sultán.
De Nieuwe Kerk je majestátny stredoveký kostol na známom turistickom bode v Amsterdame, na námestí Dam. Vlastne bol - jeho architektúra je síce dodnes zachovaná, ale vnútri sa organizujú výstavy, koncerty alebo čítačky. Prehliadka moslimskej kultúry v kresťanskom kostole je jedinečné spojenie.
Masívna socha protestantského hrdinu sa pozerá na mapy dokumentujúce rozpínanie Osmanskej ríše. Do výšky rastú steny s farebnými koberčekmi na modlenie alebo s koreniami (od kari na kebab až po sézam), ktoré dnes nájdeme v obchodíkoch s tureckými majiteľmi aj v Holandsku.
„Niektorí návštevníci sa na kobercoch na zemi začnú modliť, ďalší oddychujú pri vodných fajkách,“ hovorí strážnik výstavy. Okolo steny s plastikovými zmetákmi a nádobami prechádza „multi - kulti“ párik, v ktorom partner vysvetľuje priateľke praktické využitie exponátov zo súčasnosti.
Výstava Istanbul predstavuje moslimský svet komplexne aj sviežo, jeho históriu aj súčasnosť. Okrem predmetov, medzi inými aj zo známeho tureckého múzea Topkapi Palác, pracuje expozícia aj s filmom a videom. Napríklad v časti o tureckých kúpeľoch hamam evokuje atmosféru zvukovým záznamom z kúpeľov. Návštevník sa omnoho ľahšie vcíti do peripetií tureckej ženy, ktorá úmerne svojmu statusu zvyšovala aj výšku podpätkov na ťažkých kovových sandáloch.
Jedna z najpôsobivejších častí prehliadky nie je tá s kostýmami a filmom o dervišskom tanečníkovi, ale knižnica, ktorá sa začína tureckou múdrosťou: „Jeden učenec je väčším nepriateľom diabla než dvadsať veriacich.“ Umenie kaligrafie uchvacuje jemnou precíznosťou a stojany na Korán napríklad v podobe glóbusu, z ktorého po rozpolení vylezie konštrukcia na podporu knihy, fascinujú vynaliezavou symbolikou.
Holandsko-turecký vzťah nie je intenzívny len od minulého storočia, keď sa spustila vlna tureckej imigrácie do krajiny. Výstava ukazuje listiny zo 17. storočia, odkedy krajiny nadväzujú obchodnú spoluprácu a odkedy v Turecku pôsobí holandský veľvyslanec.
Od smrti extrémneho nacionalistického populistu Pima Fortuyna sa v Holandsku veľa zmenilo a liberálny model multikulturalizmu sa obracia z každej strany ako zaseknutá Rubikova kocka.
Špičkou ľadovca sú udalosti z minulých rokov, keď o život na zemi prišiel holandský režisér Theo van Gogh a o právo na život v tomto štáte poslankyňa Ayaan Hirsi Ali.
Pre krajinu, kde z vlaku vidieť rovnako kostolík ako mešitu, a kde v holandských kníhkupectvách medzi najlákavejšími titulmi leží kniha Iana Buruma nazvaná Vrah v Amsterdame: smrť Thea van Gogha a limity tolerancie, znamená výstava Istanbul viac než len estetickú prechádzku po nedeľňajšom obede.
Autor: Jana Kadlecová Amsterdam – Bratislava
