Odporúčam vám zájsť sa pozrieť na výstavu Aleš Votava v Esterházyho paláci v Bratislave, pretože veľa času vám už do jej konca neostáva. Čaká vás zážitok v našich končinách nevídaný i keď nevylučujem, že na záver prepadnete ťažkej melanchólii. Je naozaj krutou iróniou osudu, že slovenské divadelníctvo predčasne opustil práve tvorca, ktorý jeho kvalitu prevyšoval o triedu a čo je čoraz zriedkavejšie, nerezignoval na domáce pracovné prostredie, ale sústavne sa pokúšal zvyšovať jeho úroveň.

Vyhraďte si na prehliadku dostatok času, pretože na nej máte zriedkavú príležitosť prečítať si aj viaceré Votavove texty. Žiaľ, ani šesť rokov po jeho smrti stále nevyšli autorove úvahy, glosy a komentáre knižne. Pritom Votava bol jedným z mála našich divadelníkov s nutkavou potrebou reflektovať vlastnú tvorbu a vyjadrovať sa k prácam iných. Zatiaľ čo ich zahraniční kolegovia neraz vydávajú hrubizné knihy o vlastnej vízii umeleckej práce, naši herci a režiséri sa zväčša zmôžu len na zbierku receptov starej mamy alebo na fotenie reportáží na tému „ja a moja dlhočizná kuchynská doska". Votava pravidelne písal do Domino Fóra v čase, keď to bol ešte kvalitný týždenník a nie bizarný kompilát, ktorého hlavným redaktorom je internetový vyhľadávač Google.

Pozornosť si na výstave zaslúži aj videoprojekcia s viac i menej kvalitnými záznamami z Votavových činoherných a operných scénografií. Upozorňujem však, aby ste si so sebou zobrali otepľovačky, pretože mne v tej miestnosti po pätnástich minútach omŕzali ruky a z úst mi vychádzala para. Absolútnou katastrofou je kvalita zvuku, ktorý znie, akoby maliar Cavaradossi a Tosca spievali za múrmi Anjelského hradu.

Cenné je, že vystáva zahŕňa aj Votavove úžitkové umenie (šperk, doplnky), na ktoré sa u nás často pozerá ako na niečo podradné. Objavom sú autorove denníky a kresby, ktoré dokazujú, že celá pozostalosť by si vyžadovala systematické spracovanie. Na odchode som sa preto opýtal:

„Prosím vás, môžem si pozrieť katalóg? Rád by som si ho kúpil."

„Katalóg nie je."

„A kedy bude?"

„Možno koncom februára by asi už zrejme mal byť."

Odpoveď ma síce zaujala po stránke gramatickej, ale vonkoncom neuspokojila po obsahovej. Aleš Votava stihol za svoj krátky život vytvoriť kostýmy a scény pre neuveriteľných sedemdesiatpäť predstavení. Bolo by veľkým prínosom, keby sme mali včas zmapované aspoň tie minulé, keď sa už nemôžeme tešiť na tie budúce.