Koaličná zmluva kresťanských a sociálnych demokratov je v tejto otázke jasná a súčasne hmlistá. Na jednej strane sa v nej jednoznačne konštatuje, že ohľadom využívania jadrovej energie jestvujú rozdielne náhľady. Na strane druhej je v nej zakotvené, že energeticko-politický koncept musí mať za základ „vyvážený energetický mix“.
Či do neho patrí aj atómová energia, je jablkom sváru koaličných partnerov.
Predstavitelia CDU a CSU (a spolu s nimi opoziční liberáli) argumentujú, že v súčasnosti je v Nemecku v prevádzke 17 reaktorov, ktoré vyrábajú približne tretinu elektriny. Podľa ich názoru neexistuje realistická možnosť ich nahradenia. Alternatívna energia je drahá, ďalšia výstavba uhoľných elektrární by narušila európske a globálne plány o znižovaní emisií oxidu uhličitého a nové plynové elektrárne by zvýšili závislosť od dodávok ruského zemného plynu. Kancelárka Angela Merkelová na pozadí rusko-bieloruskej ropnej krízy povedala, že „sa musí uvažovať o následkoch odpojenia atómových elektrární“. Naopak, sociálni demokrati a spolu s nimi opoziční Zelení dôvodia, že atómová energia je mimoriadne riziková. Sú presvedčení, že alternatívne zdroje a nové elektrárne ju dokážu nahradiť. Navyše, predstavitelia SPD tvrdia, že „uránom sa nedajú vykurovať domy“.
Ani experti nie sú si v problematike jadrovej energie zajedno. Claudia Kemfertová z ekonomického inštitútu DIW vyhlásila, že „v nasledujúcich 15 - 20 rokoch nejestvujú ozajstné alternatívy, ktoré by dokázali nahradiť atómovú energiu“. Riaditeľ Nemeckej energetickej agentúry Stephan Kohler podčiarkol, že „atómová energia v sebe skrýva priveľké riziká a problém skládky atómového odpadu je naďalej nevyriešený“.
