Na naše výkony pôsobí slnečný svit a striedanie dňa a noci, ale aj dedičnosť a výchova.Tento rok je zima netypická - žiadny sneh a ľad, takmer jarné počasie. O niečo horšie sa mnohým ľuďom pracuje vtedy, keď zavládne skutočná zima. Mrazmi najviac trpia tí, ktorí pracujú vonku - napríklad stavební robotníci. Komplikáciám však neujdú ani ľudia v kanceláriách - zlá dopravná situácia pri rannom cestovaní do zamestnania znamená stres a tak sa o niečo predlžuje čas, keď sme schopní začať pracovať naplno.
Podľa prieskumu agentúry MVK sa na zimné obdobie najmenej sťažujú študenti - takmer tri štvrtiny z nich tvrdia, že v sa im rovnako pracuje v zime aj v lete a piatim percentám sa dokonca lepšie pracuje v zimnom období.
Niektorým ľuďom navyše sťažujú schopnosť sústrediť sa na prácu aj depresie z nedostatku svetla. "Skôr a častejšie sa unavíme, potrebujeme dlhší čas na regeneráciu, aj keď sme nepodali vysoký pracovný výkon," hovorí prednostka Ústavu hygieny lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika Kamila Bernasovská.
Miera, akou pracovné výkony ľudí ovplyvňuje menší počet slnečných hodín v zime, je rôzna - záleží na veku, pohlaví, zdravotnom stave, type práce aj osobnej dispozícii. Vysokoindividuálna je aj naša výkonnostná krivka. Aj keď všeobecne má dvojito esovitý tvar (s dvoma vrcholmi výkonnosti doobeda a popoludní), odlišnosti môžu byť v jednotlivých prípadoch dosť veľké. "Na naše výkony pôsobí slnečný svit a striedanie dňa a noci," vysvetľuje Kamila Bernasovská. "Úlohu tu zohráva aj dedičnosť, výchova, alebo fyzické dispozície."
(gal)
Severania vedú v počte depresií
Depresie sú civilizačnou chorobou - podľa niektorých štatistík nimi trpí až tretina ľudí na svete. Už dávno je známe, že počasie a ročné obdobie má vplyv na našu náladu.
Sezónne afektívne poruchy - tak sa nazývajú depresie, ktoré sa naštartujú na jeseň a ustupujú až s príchodom jari. Typickými prejavmi sú smútok, pokles aktivity a energie, podráždenosť, zvýšená spavosť a večerné zhoršovanie nálady.
Príčinou vzniku tejto poruchy je nedostatok slnečného žiarenia. Na sietnicu oka totiž dopadá menej fotónov, ktoré sú jeho súčasťou a preto sa mení činnosť epifýzy, ktorá riadi aj vylučovanie hormónu šťastia - serotonínu, ktorý spôsobuje pocity šťastia. Ich nedostatok sa prejavuje aj nižším pocitom spokojnosti, menšou chuťou do práce a teda aj nižšími výkonmi.
Nedostatok slnka (svetla) znamená teda nedostatok dobrej nálady. Okrem toho sa zvyšuje produkcia melatonínu, ktorý vyvoláva ospalosť a malátnosť.
Úroveň postihnutia týmito problémami závisí aj na veku a pohlaví. V počte depresií však jednoznačne vedú ženy a muži v severských krajinách - teda tam, kde je menej slnečných dní. V južných krajinách, kde je slnečných dní viac, sezónnu afektívnu poruchu nepoznajú, tvrdia odborníci.
Jesenná depresia sa však dá liečiť - úspechy boli dosiahnuté napríklad pri liečbe svetlom, ktorá sa u nás používa už takmer štvrťstoročie. Odborníci však odporúčajú, najmä ako prevenciu, aj pohyb v prírode, zdravé jedlo, saunu a sebadisciplínu.
(gal)
