KOŠICE. V uliciach Košíc z roka na rok rastie počet nechcených psov. Útulok pre opustené zvieratá s kapacitou 40 miest je absolútne preplnený. V súčasnosti v ňom našlo druhý domov 130 psov, o ktorých majitelia stratili záujem.
Ešte horšia situácia je v ďalších východoslovenských mestách, ktoré útulky nemajú, napríklad v Prešove či v Spišskej Novej Vsi.
„Viac psíčkov pri najlepšej vôli nemôžeme prijať. Útulok je stále provizóriom, nemáme ešte vybudované inžinierske siete. Žiaľ, väčšina zvierat, ktoré sa bezprizorne potulujú, končí v rukách asanačnej služby. Na nezáujem svojich pánov doplácajú životom,“ hovorí predsedníčka neziskovej organizácie Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov Dana Tóthová.
Samosprávy každoročne vynakladajú na odchyt túlavých zvierat viac peňazí z rozpočtu. Napríklad radnicu v Spišskej Novej Vsi to vlani stálo 815-tisíc korún, mesto Košice investovalo do veterinárnej asanačnej služby takmer dva milióny.
Mestá pokrývajú náklady spojené s odchytom z daní za psa. Tie sa v roku 2004 výrazne zmenili. V Spišskej Novej Vsi vzrástla ročná sadzba dane pre majiteľov psov v bytových domoch o 300 percent, z tisíc na tritisíc korún. Vlani ju poslanci mestského zastupiteľstva znížili o tisícku. V Prešove platia psičkári namiesto pôvodných tisíc korún dvojnásobok, v Košiciach zvýšili daň z tisíc na 1200.
„Mestá predpokladali, že zvýšeným daní sa zníži počet psov. Opak je pravdou. Dôsledkom nerozumnej daňovej politiky je, že rapídne vzrástol najmä počet zvierat na ulici,“ tvrdí Tóthová.
Rastie aj počet registrovaných psov a teda aj výber daní. V Košiciach vlani vybrali od majiteľov 8313 psov 5,1 milióna korún, v Prešove predstavoval príjem z dane za 2584 zvierat viac ako dva milióny a v Spišskej Novej Vsi mesto získalo do rozpočtu za 1141 psov viac ako milión. Reálny počet psov je však podľa Tóthovej oveľa vyšší. Viacerí majitelia, najmä dôchodcovia, zvýšenú daň nevedia zaplatiť, zviera preto ani neprihlásia. „Presnejší údaj by mohli poskytnúť veterinári, ktorí evidujú počet psov zaočkovaných proti besnote. Keď zrátame predpokladaný počet neprihlásených a túlavých zvierat, ktorých sa majitelia radšej zbavili, môže ich v Košiciach byť až 20-tisíc.“
Príjmy z daní za psov nie sú nikde účelovo viazané. Mestá ich používajú na pokrytie bežných nákladov, najväčšiu časť zhltnú náklady na odchyt a asanačné služby.
„Tie riešia len akútny stav, ktorý sa dokázateľne zhoršuje. Sú to vyhodené peniaze, investícia, ktorá sa nikdy nevráti. Tam, kde sa problémy riešia komplexne, mestá investujú aspoň časť peňazí daňových poplatníkov do osvety, kde funguje pozitívna motivácia majiteľov psov, útulky, ale aj účinná kontrola, darí sa nielen znižovať počet psov, ale aj zmierňovať antagonizmy v komunite medzi psičkármi a zvyšnou populáciou.“
