Pôsobil ako kňaz v Čeklísi (dnes Bernolákovo), ako tajomník na arcibiskupskom úrade v Trnave a ako farár v Nových Zámkoch. Spolu s Jurajom Fándlym založil Slovenské učené tovarišstvo. Bol prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny. Autor prác o slovenskej gramatike a pravopise Grammatica slavica a Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko- -Ňemecko-Uherskí. K rozprave o slovenskom hláskosloví Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách pripojil návrh pravopisu Orthographia. Vychádzal zo západoslovenského nárečia. Bernolákovčina sa neujala ako celonárodný spisovný jazyk, mala však význam pre ďalšie formovanie slovenského jazyka. Narodil sa 3. októbra 1762 v Slanici na Orave.
1848 - Ľudovít Štúr vystúpil v uhorskom sneme proti maďarizácii slovenských ľudových škôl. Žiadal uzákoniť slovenské vyučovanie v nižších školách a používanie materinského jazyka pri bohoslužbách.1976 - v Bratislave zomrel maliar, karikaturista, spisovateľ Štefan Bednár. Študoval v Prahe, po r. 1939 sa usadil v Bratislave. Ako člen Komunistickej strany sa zúčastnil SNP, bol väznený v koncentračnom tábore. Po vojne sa venoval organizácii výtvarného života, bol predsedom Spolku výtvarných umelcov 29. augusta, Tajomníkom Umeleckej a vedeckej rady, šéfredaktorom Nového slova, časopisov Roháč a Výtvarný život. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, ilustrácii, karikatúre a bol tiež publicistom, napísal memoáre: Dvojník Šimon ide do Povstania, Bohémske časy, Bohém hľadá vlasť. Jeho synom bol spisovateľ Vlado Bednár. Š. Bednár sa narodil 15. mája 1909 v Myjave.
