Jozef Haľko si myslí, že ŠtB zaregistrovala Jána Sokola ako agenta preto, lebo v lete 1989 už vedela, že režim padne a chcela ho tým vydierať. Naozaj to už vtedy tušila?
"Nemôžem s tým súhlasiť. Ani ja, ani kolegovia, ktorí sme sa tu alebo v Čechách činnosťou ŠtB v záveroch roka 1989 zaoberali, sme nič také v materiáloch nenašli. Denník plukovníka Chovanca z novembra 1989 až začiatku roka 1990 hovorí o tom, že ŠtB hľadala alternatívy svojej transformácie a nepočítala so svojím ukončením. V lete 1989 neboli žiadne náznaky, že v novembri režim padne. Represie ŠtB boli veľmi intenzívne, bola to doba kamenná."
O zázname, ktorý hovorí, že Sokol v konšpiračnom byte z vlastnej iniciatívy poskytol informácie o kňazovi Pracharovi, cirkev tvrdí, že išlo o vynútený styk. Existovalo niečo také?
"V roku 1981, odkiaľ pochádza tento záznam, bol Ján Sokol vedený ako kandidát tajnej spolupráce. On sám nemusel vedieť, že je v tejto kategórii a aký cieľ má ŠtB. Dôstojník sa s kandidátom snažil uskutočňovať schôdzky, kde si dotyčného overovali, či je schopný byť neskôr v kategórii agenta. Stretávali sa buď v reštauráciách, alebo v konšpiračných bytoch. Myslím si, že toto stretnutie bolo vždy možné odmietnuť. Sám také prípady poznám a nedialo sa nič. Keď totiž človek spoluprácu odmietal, ŠtB vedela, že pre nich nemá zmysel ho viazať donútením. Takýto agent by pre nich nebol vhodný."
Z informácií, ktoré máte, dá sa povedať, že Sokol spolupracoval?
"Jednoznačné vyhlásenie nie je možné, pokiaľ nemáme k dispozícii daný spis. Bol skartovaný 7. decembra 1989. Preto tohto človeka nie je možné hodnotiť. Každý spis možno zrekonštruovať, aj keď je to časovo veľmi náročné. Správy, ktoré písal agent alebo jeho riadiaci dôstojník, boli vyhotovované vo viacerých kópiách a zakladané do iných spisov. V nich môžu byť."
Autor: mož