Nový český zákonník už nerozlišuje hlavný a vedľajší pracovný pomer. Ani tunajší zákonník v zásade nerobí rozdiel medzi jedným (tzv. hlavným) a druhým (vedľajším) zamestnaním. Každý pracovný pomer má za osobitný, samostatný. To znamená, že z druhého zamestnania vyplývajú rovnaké práva a povinnosti ako z toho prvého, či už ide o dĺžku pracovného času, dovolenky, minimálnu mzdu, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

V Česku sa už do skúšobnej lehoty nezapočítava práceneschopnosť. Aj to už na Slovensku platí. Skúšobná lehota sa predlžuje jedine sama, a to o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Čiže napríklad o čas, keď "je na péenke".

Po novom v Česku výpovedná lehota predstavuje dva mesiace, a to bez ohľadu na to, či výpoveď dal zamestnávateľ alebo zamestnanec. Na Slovensku je výpovedná lehota "najmenej" dva mesiace.

Keď sa zamestnaný v Česku stane nadbytočným v dôsledku organizačných zmien, zamestnávateľ mu poskytne odstupné vo výške troch mesačných platov. U nás v takomto prípade zamestnancovi patrí odstupné vo výške najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak s prepustením súhlasil pred začatím výpovednej lehoty. (Jedine tomu, kto u zamestnávateľa odpracoval najmenej päť rokov, ako odstupné patrí trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu.) Vláda to však mieni zmeniť, keď sa zaviazala zaručiť nárok na odstupné aj vtedy, keď výpovedná lehota už plynie.

(joč)