Brečtan sa v minulosti využíval na viaceré účely. Brečtanovými konárikmi spletenými do venčeka sa označovali napríklad vinárne, a tak bol brečtan symbolom uvoľnených mravov a nemiernosti. Gréci využívali brečtanové drevo na výrobu špeciálnych nádob, v Ríme z neho vytvorili symbol priateľstva. Prví kresťania kládli pozostatky zosnulých na vždyzelené brečtanové konáre. V stredoveku začali brečtan používať v ľudovom liečiteľstve, mal chrániť pred uštipnutím i počarovaním.

V súčasnosti brečtan zdobí najmä dedinské záhrady, cintoríny, staré múry a budovy. Vhodný je na pokrývanie pôdy namiesto trávnika. Ľahko sa pestuje, darí sa mu v polotieni i na priamom slnku. Ak chceme získať hustý porast, treba všetky vrcholové výhonky aspoň v prvých rokoch po výsadbe zaštipovať.

Základným a najrozšírenejším druhom je brečtan obyčajný (Hedera helix), ktorý dobre rastie aj na kolmých podkladoch. U nás sa pestuje v rôznych farebných odrodách. Napríklad brečtan obyčajný - Goldheart - má menšie listy s výrazne žltým stredom, odroda Erecta je drobnolistá nízka forma, dorastajúca len do výšky 40 centimetrov. Podobná je aj odroda Conglomerata. Obe sú vhodné na pestovanie v skalke. Do skaliek či korýt sa odporúča aj odroda Miniature Needlpoint. Odroda Arbori Compact má zase zvláštne zaoblené listy a vzrastom sa podobá na predchádzajúcu odrodu.

Druh Hedera hibernica, na rozdiel od Hedera helix nevytvára prísavky, bujne rastie a má väčšie listy. (kin)