Medzi najstaršie stavby na piešťanskom Kúpeľnom ostrove patrí hotel Thermia Palace. Výnimočná stavba s jedinečnou architektúrou, ktorá patrí medzi vrcholy secesie na Slovensku, ponúka svoje služby už takmer sto rokov. Po nedávno dokončenej rekonštrukcii secesný skvost znovu získa noblesu a eleganciu, a povýši sa na prvý päťhviezdičkový kúpeľný hotel na Slovensku.
Najstaršie stopy o liečivej sile piešťanských minerálnych vôd siahajú až do doby kamennej. Prvá historická zmienka o ich liečebných účinkoch pochádza z roku 1113 - z listiny benediktínskeho kláštora na Zobore.
V 16. storočí lekár Juraj Wernher v knihe O podivuhodných vodách Uhorska prirovnáva piešťanské pramene k najúčinnejším vodám v krajine. Osud kúpeľov sa celé stáročia spájal s osudom Piešťan a ich majiteľmi. Po roku 1720 sa kúpele, ako časť hlovoveckého panstva, dostali do rúk Erdödyovcov - vlastnili ich až do znárodnenia v roku 1940.
Barlolámač ako senzácia
Najväčší rozvoj mesta a kúpeľov nastal po roku 1889, keď si kúpele prenajala od majiteľa Františka Erdödyho rodina Winterovcov. Firma Alexander Winter a synovia sa sústredila predovšetkým na rozvoj a budovanie nových stavieb. "Bez propagácie sa do sveta nedostaneme," vyhlásil Winter a zostavil prvý prospekt v piatich jazykoch a tisícky výtlačkov rozoslal lekárom doma i v zahraničí.
Zároveň dal vytlačiť plagát s kresbou, ktorá by svetu ohlasovala uzdravenie chorého a liečivú silu piešťanskej vody. Plagát barlolámača, ktorý vytvoril budapeštiansky grafik Arthur Heyer, spôsobil vo svete senzáciu a stal sa symbolom - logom piešťanských kúpeľov i mesta. Kúpele tento symbol používali a používajú v rôznych podobách - od vyslovene secesného stvárnenia na začiatku 20. storočia až po funkcionalistické v 30. rokoch. Dodnes sa zachovalo šestnásť plagátov.
V čase, keď vznikali, patrili medzi to najlepšie, čo na Slovensku v minulosti vzniklo v oblasti reklamy. Bronzová socha barlolámača z dielne bratislavského sochára Roberta Kühmayera od roku 1933 zdobí aj priečenie Kolonádového mosta.
Problémy pri stavbe
V roku 1910 začali Winterovci s výstavbou reprezentačného hotela Thermia Palace spojeného s luxusnými kúpeľmi Irma, postavenými priamo na prameni.
Názov hotela Thermia údajne navrhla matka Ľudovíta Wintera a slovo Palace pridal Winter sám. Kúpele pomenovali po grófke Irme Erdödyovej, manželke majiteľa kúpeľov. Projekčné práce, ako európsky unikát, zverili budapeštianskym architektom Árminovi Hegedüsovi a Henrichovi Böhmovi.
Banský úrad, ktorý mal na starosti ochranu prírodných žriediel, z obavy, aby náročná stavba nenarušila prírodné žriedla, nedovolil kopať základy v blízkosti prameňa. Technický problém napokon vyriešil profesor budapeštianskej polytechniky Aladar Kovács Sebestény. Podľa jeho návrhov budovu hotela postavili na betónovej platni s hrúbkou jeden a pol metra a kruhovú stavbu kúpeľnej časti s bahniskom upevnili na pilótach z dubového dreva.
Oddych pre cisárov aj pre skladateľov
Bohatá umelecká výzdoba exteriérov i interiérov stavby - reliéfy, masky na priečeliach, geometrické ornamentálne výzdobné prvky z umelého i prírodného kameňa, sklené vitráže, obklady, štuky, ba aj na to obdobie moderná klimatizácia prekrytá ozdobnými mriežkami dodali renomované firmy z monarchie.
Po otvorení roku 1912 za čias Rakúsko-uhorskej monarchie Thermia Palace s Irmou poskytovali luxus, pohodlie a vysokú úroveň hotelových, kúpeľných a zdravotníckych služieb. Klasická európska liečba bola doplnená o najmodernejšie novinky - švédsku gymnastiku so Zanderovými prístrojmi, elektroliečbu, štvorvaničkové kúpele Dr. Schnéca d'Arsonvalance či inhalatórium.
Bývali a liečili sa tu cisári Wilhelm I. a Karol IV., cár Ferdinand I., ktorý v hoteli zriadil vlastný vojnový generálny štáb aj s poštovým úradom. Nechýbali indickí maharadžovia, sultán, parížsky policajný prefekt, Franz Lehár, Oskar Nedbal, Mikuláš Schneider-Trnavský, Fjodor Šaljapin, ruská šľachtičná Oľga Romanovová, Vlasta Burian, Eduard Beneš, Jan Masaryk, maliar Alfonz Mucha, princezné, grófi, baróni, vojvodcovia, kniežatá, diplomati i podnikatelia.
Úsilie o pôvodnú originalitu
Thermia Palace a Irma slúžili pre kúpeľných hostí takmer sto rokov len s čiastočnými rekonštrukciami. Pri súčasnej rekonštrukcii úlohou reštaurátorov bolo zachovať secesný štýl umeleckých prvkov výzdoby exteriérov i interiérov. Reštaurátori postupovali podľa kunshistorického a reštaurátorskeho výskumu. Pracovali na tvarovej rekonštrukcii jednotlivých prvkov.
Najťažším orieškom bola kaviareň, ktorá v roku 1963 prešla necitlivým zásahom. Zachovalo sa však torzo výzdoby pôvodného ozdobného stropu, podľa ktorého doplnili chýbajúce časti štukovej výzdoby. Zreštaurované boli aj vzácne zrkadlá, lustre, bočné svietidlá, sklené vitráže, drevené obklady, takže svojskou atmosférou dýchajú už aj vstupné priestory, reštaurácia, ktorá je najkrajším priestorom kúpeľného domu, ale aj American Bar Joker, Salón Ferdinand, ba aj malý balkón na priečelí Grand Restaurantu, kde stál klavír a hrával hotelový orchester.
Chýbajúce dekoratívne prvky fasády reš-taurátori doplnili podľa originálov. Na priečeliach použili geometrické orientálne prvky, reliéfy a maskaróny. Vonkajšia fasáda dostala jemnú marhuľovú farbu kombinovanú so sivými dekoratívnymi prvkami.
Pávie pero
Podľa rakúskej interiérovej designérky Giny Zarski, ktorá navrhla nové interiéry, nádherná architektúra hotela a rôznorodé štýlové prvky Thermia Palace nenachádzajú porovnanie so žiadnym iným projektom.
Podľa jej predstáv jednotlivé prvky a interiérové detaily budú pripomínať nielen históriu hotela a obdobie, v ktorom bola táto jedinečná stavba postavená, ale zároveň budú zosúladené s požiadavkami a estetikou modernej doby.
Zrekonštruovaný hotel bude charakterizovať aj nové logo s ústredným motívom páva. K tomuto výberu priviedla vedenie kúpeľov historka o zranenom pávovi, ktorého zázračne vyliečila termálna voda.
Už Winter pri stavbe hotela využil tento príbeh a páva zvolil za symbol hotela. Vidieť ho na priečelí budovy i na nádhernej okennej vitráži na poschodí. Pávie pero v návrhoch interiérov v súčasnosti využila aj dizajnérka, ako zaujímavý detail vzoru kobercov v izbách i chodbe hotela.
Obraz Alfonza Muchu sa vrátil do Thermie
Keď v roku 2000 domáce i zahraničné agentúry priniesli správu, že z kúpeľného hotela Thermia Palace niekto ukradol vzácny secesný obraz Alfonsa Muchu (1860 - 1939), málokto predpokladal, že by sa ho ešte niekedy podarilo nájsť.
Česká polícia však po štvorročnom pátraní zadržala priekupníkov s obrazom. Značne poškodenú olejomaľbu v januári 2005 vrátili piešťanským kúpeľom. Vzácny obraz reštauroval Ján Hromada, podľa ktorého ho zlodeji poškodili nielen tým, že ho vyrezali z rámu, ale aj nevhodnou manipuláciou a zrolovaním maľbou dovnútra. Na mnohých miestach došlo k úbytku originálnej vrstvy, preto pred reštaurátorským zásahom bolo treba dielo preskúmať nielen vizuálne, ale aj snímaním infračervenou kamerou a pozorovaním pri ultrafialovom žiarení. Reštaurátor využil rôzne nedeštruktívne metódy, na základe čoho stanovil postupy a technológie, ktoré boli najvhodnejším a najšetrnejším riešením pre poškodené dielo. Originálna olejomaľba bola podlepená na nové plátno a obraz vypnutý na nový podrám.
Alfonz Mucha, patril k popredným predstaviteľom secesie a je svetovo uznávaný maliar, grafik a návrhár. Pôsobil v Paríži a USA. Vo Francúzsku mal taký úspech, že sa jeho meno stalo i synonymom pre secesný štýl, ktorý sa nazýva aj "štýl Mucha". Doma bol nedocenený.
Mucha prišiel do Piešťan na dlhodobý pobyt aj s manželkou (v roku 1929), kde hľadal liečbu pre chorú dcéru. V prepožičanom ateliéri pracoval na pripravovanom diele o Slovensku, konkrétne na skiciach z historického Považia. Z vďačnosti za starostlivosť a liečbu dcéry venoval kúpeľom obraz s názvom Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia. Už keď ho maľoval, mal presne vybrané miesto (päťuholníkový priestor), kde bude obraz zasadený - tympanón vo veľkej jedálni Thermia Palace (odhalený 15. mája 1932). Na obraze je namaľovaná uzdravujúca sa dcéra Alfonza Muchu, v pozadí obec Moravany nad Váhom a rieka Váh.
(med)
