Podiel výstavby rodinných domov na výstavbe bytov na Slovensku rastie. V okolí Bratislavy vyrastajú nové a nové projekty satelitných miest a tento trend sa posúva aj ďalej do ostatných väčších slovenských miest. Uprednostňovanie bývania na periférii je logický proces dnešného štýlu života. Ľudia hľadajú pokoj, nezávislosť, súkromie, lepšie podmienky pre aktívny oddych a realizáciu svojich koníčkov. To všetko umožňuje život na vidieku.

"Bývanie v bytovom dome na vidieku je lacnejšie ako v meste. A to platí aj o zaobstaraní si bytu," dopĺňa spomínané výhody bývania mimo veľkých miest prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský. Vidiecky rodinný dom je navyše vo väčšine prípadov spätý s prostredím, ktoré v meste ťažko vytvoríte. Prevažujúcou hodnotou je hlavne priame spojenie s prírodou. Fakt, že ráno vstanete a vyjdete do záhrady voňajúcej kvetmi, odsúva do úzadia nepríjemné každodenné cestovanie do mesta za prácou.

Medziľudská lotéria

Porovnávanie kvality a životných nákladov na vidieku je pekná vec. Z hľadiska bývania sú však nemenej dôležitou okolnosťou medziľudské vzťahy. Ako sa začlení naša rodina medzi obyvateľov obce? Nájdeme si nových priateľov a blízkych známych, ktorí nám v prípade núdze pomôžu? Privítajú nás pozdravom: Vitajte, pán sused? To sú otázky, ktoré budúcim novousadlíkom začínajú víriť v hlave, keď sa už zžili s idylickou predstavou bývania na dedine. Na tieto otázky žiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď. Ak idete do prostredia, ktoré nepoznáte, je to lotéria. Ak v nej nebudete mať šťastie a okolie vás neprijme, celá investícia a úsilie môžu vyjsť na prázdno. Upokojujúci je v tomto prípade iba fakt, že stupeň začlenenia sa do nového prostredia závisí vo veľkej miere aj od vás samotných.

Izolovať sa alebo vítať?

Expanzia mestských ľudí na vidiek zamestnáva aj starousadlíkov a starostov obcí a vyvoláva u nich nejednu dilemu - hospodársku aj spoločenskú. Ako intenzívne sa tým zaoberajú a v prospech akého riešenia sa potom zvyčajne rozhodnú,

ukazuje nedávna premena viníc a iných predtým poľnohospodárskych pozemkov na stavebné pozemky. Starosta jednej malej obce juhovýchodne od hlavného mesta stál pred podobným rozhodovaním pred pár rokmi. Mal na výber z troch možností. Mohol zachovať ráz obce nezmenený a nevpustiť do nej žiadnych novousadlíkov. Zároveň sa chcel vyhnúť starnutiu obce a prílišnej izolácii. Druhou možnosťou, ktorú však ovplyvniť nemohol, bol príliv pasívneho obyvateľstva, to znamená ľudí, ktorí si v obci kúpia staré domy a budú ich využívať na víkendové relaxovanie a záhradkárčenie. Tejto možnosti sa obával, nakoľko takíto obyvatelia obce sa nepodieľajú na jej rozvoji a ani sa do života obce aktívne nezapájajú. A tak si vybral tretiu možnosť: liberalizáciu. Vytvoril v obci podmienky pre individuálnu výstavbu rodinných domov rozšírením zastavaného územia obce a dal postaviť nájomné byty. Svoje domy si tu postavili ľudia tak z Bratislavy, ako aj z východu Slovenska. Starosta si zároveň v obci udržal pôvodné mladé rodiny, ktoré buď využili možnosť kúpenia si pozemkov za výhodnejších podmienok alebo získali byt v nájomných domoch.

Problematické intravilány

Rozširovanie obcí okolo veľkých miest však vonkoncom nie je len otázkou medziľudských vzťahov a hospodárskeho prínosu nového obyvateľstva. Rozsah ďalšej možnej výstavby limituje potenciál územia, vlastníctvo pozemkov a existencia kvalitných územných plánov. Potom nastupuje aj otázka financovania bývania. Z priestorového hľadiska je podľa prezidenta zväzu stavebných podnikateľov Majerského najväčším problémom technická príprava pozemkov. "Obce a mestá nemajú vybudovanú dostatočnú kapacitu inžinierskych sietí a dopravnú infraštruktúru, čo vplýva hlavne na možnosti výstavby väčšieho súboru bytových domov," vysvetľuje Majerský. Neplatí to len pre okolie Bratislavy, ale aj inde na Slovensku. Podľa Milana Mencla z projektantskej firmy PROMA Žilina starostovia nemajú problémy s vytváraním nových stavebných pozemkov, ak sa rozširujú do extravilánu obce. "Problémy nastávajú pri zahusťovaní sídiel v intraviláne, hlavne z dôvodov nedoriešených dedičských konaní," dodáva Mencl. Množstvo ťažkostí tohto druhu riešia za starostov realitné a developerské spoločnosti.

Je to na obci

Budovaniu satelitov okolo veľkých miest praje právne prostredie. Podľa hovorkyne Združenia miest a obcí Slovenska Oľgy Gáfrikovej zmeny k lepšiemu totiž nastali najmä po tom, čo boli zrušené poplatky za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Problémom však podľa nej môže aj naďalej byť finančná náročnosť projektov, respektíve budovanie technickej infraštruktúry. Sama obec alebo mesto si musí zvážiť, aké sú náklady a aké prínosy rozširovania. "Takýto rozvoj je individuálnym záujmom sídla, jeho vlastnou prioritou. Nie je to nijaká "povinná" aktivita," mieni Gáfriková. Takisto individuálne sa musí podľa nej doriešiť prípadné vlastníctvo príslušných pozemkov.

Autor: KVETOSLAVA ZELENÁ