o pri dobývaní vesmíru sa narodil pred sto rokmi.

Politický väzeň i prominentný vedec. Na prvý pohľad suchár, ale v skutočnosti búrlivák, ktorý niekedy len ťažko skrýval emócie. To on a nie mladučký a samopašný Jurij Gagarin, ako sa traduje, zaviedol rituál ocikať kozmický koráb tesne pred štartom. Tento zvyk vydržal dodnes a problémy s ním majú údajne len kozmonautky.

Prvý lietajúci stroj - bezmotorové lietadlo K-5 s úplne originálnou konštrukciou, vymyslel, keď mal sedemnásť. Jeho záujmy boli však rozptýlené, najmä dievčatami. Tá prvá, Xenia, sa stala v roku 1921 jeho manželkou. O dva roky neskôr skupina vedcov vedená Koroľovom vypustila prvú balistickú raketu.

Čoskoro sa Koroľovovi prestalo dariť v profesionálnom i súkromnom živote, rozviedol sa. Ani druhá manželka Nina nemala šancu byť jeho jedinou láskou. Okrem rakiet a vesmírnych aparátov vymýšľal najrôznejšie konšpirácie a aj svoju druhú manželku podvádzal. Všetkým po čase začal ísť na nervy. Ako mnohí géniovia bol v súkromní často neznesiteľný - vyžadoval nekonečnú pozornosť, keď hovoril o bolestiach svojej rozháranej duše, trpel sebaľútosťou. Až do smrti to s ním vydržala len Nina.

Po úspechu s prvou raketou ho zatkli - represie 30. rokov sa mu takmer stali osudnými a Sovietsky zväz takmer prišiel o mnohé vesmírne prvenstvá. Obvinili ho z členstva v antisovietskej organizácii, za čo dostal 10 rokov.

Odsedel si „len“ šesť. Človek musí mať zvláštnu náturu, musí byť snáď posadnutý, aby pokračoval s takým obrovským úsilím v bádaní aj za ostnatým drôtom. Sergej Petrovič konštruoval vojenský bombardér TU-2, vymýšľal riadené torpédo a pracoval na raketovom motore pre lietadlá. Napokon sa mu vedecké úsilie zvíťaziť nad zemskou príťažlivosťou aj vo väzenskej cele vyplatilo. V auguste 1944 ho prepustili, pretože sa za neho u Stalina prihovoril Berija - otca sovietskej kozmonautiky vyslobodil otec sovietskych koncentrákov.

Koroľov aj po trpkej skúsenosti pokračuje v službe štátu. Po stáži v Nemecku, kde študoval raketu Fau-2, skonštruoval ďalšie strategické rakety, ktorými sa vyzbrojila Sovietska armáda. Raketa BR R-3A­ sa stala základom jadrového štítu komunistického štátu.

Najslávnejšia je jeho medzikontinentálna „R-7“ ktorá v roku 1957 vyniesla na obežnú dráhu prvý umelý sputnik. Sergej Pavlovič tak začal dobývanie vesmíru. Rovnaká raketa vyniesla 12. apríla 1961 medzi hviezdy Jurija Gagarina v ďalšom úchvatnom diele konštruktéra Koroľova - korábe Sojuz.

„R-7“ sa stala legendárnym nosičom, „Sojuz“ nadlho pýchou ruskej kozmonautiky. Obe „deti“ Koroľova pomohli k hviezdnej sláve i prvej žene-kozmonautke Valentine Tereškovovej a kozmonautovi Leonovovi, ktorý v roku 1965 prvýkrát vystúpil do otvoreného vesmírneho priestoru.

Bol to posledný obrovský úspech konštruktéra Koroľova. O rok neskôr zomrel. Nemal ani 60 rokov a bol na vrchole tvorivých síl.

Pomenovali po ňom mesto Koroľov pri Moskve, kde bádaním strávil väčšinu života. Koroľovovo meno nesie aj niekoľko ruských vysokých škôl, ulice vo väčších mestách, dve vedecké lode, jeden z vrcholov Pamíru, priesmyk, kráter na Mesiaci a asteroid.

Menej sa hovorí o neúspechoch vedca. Riskoval možno viac než bolo zdravé - veď prvý let do kozmu mal len päťdesiatpercentnú šancu na úspech.

Zo šiestich skúšok, ktoré prebehli predtým, než do korábu zasadol Gagarin, tri sa skončili haváriou. Koroľov však vedel, že Američania sa chystajú na podobný experiment, a preto sa ponáhľal. „Stopercentné garancie vám dá len poisťovňa,“ hovoril. A Gagarina upokojoval slovami: „Jurij, neboj sa, nájdeme ťa, nech už spadneš kamkoľvek.“

Snáď je to len legenda, ale hovorí sa, že po kremácii Koroľova si hrsť jeho popola vyprosil Gagarin, aby ho dopravil na Mesiac, kam duša a telo konštruktéra vraj patria. Gagarin neprežil Koroľova ani o rok a na Mesiac sa nikdy nedostal. Urny oboch umiestnili do kremeľskej steny.