tu v roku 1780 zamrzla koza z jeho stáda. Sila vodopádu je tam taká veľká, že jeho voda sa pohybuje proti prúdu rieky a postupne odnáša kamene na dne.
Goat Island si hovorí aj skupina chicagských umelcov, ktorí na svojom ostrove umenia pôsobia od roku 1987. Vytvorili spolu osem predstavení, s ktorými cestovali po USA, Kanade, Veľkej Británii aj Európe, majú na konte aj rad publikácií a vyprodukovali niekoľko filmových projektov.
Skupina performerov usporadúva každoročne workshopy pre umelcov z celého sveta. Tento mesiac je v Prahe, nie po prvý raz, a sústreďuje sa na päťdňový workshop v divadle Alfred ve dvoře, ktorý sa uskutoční 22. až 26. januára. Vítaní sú študenti a tvorcovia z rôznych odborov - z oblasti vizuálnej, dramatickej tvorby, filmárov, choreografov či výtvarníkov. Americkí umelci sa chcú uberať cestou, ktorú určia nielen ich záujmy, ale aj záujmy účastníkov stretnutia. „Cieľom tejto intenzívnej dielne bude aj inšpirácia na vznik nového predstavenia, ktoré má uzatvoriť ich vyše dvadsaťročné pôsobenie,“ hovorí členka divadla Alfred ve dvoře Tereza Vohryzková. „Je zameraná predovšetkým na divadelnú tvorbu, jej účastníci sa však nestanú súčasťou predstavenia.“
Performeri z Goat Island pracujú v Prahe na novom predstavení. Ide o projekt, ktorý sa začal imaginárnym prieskumným výletom do chrámu Hagia Sofia v Istanbule. „Fascinovala nás životnosť budovy, ktorá sa zrodila ako byzantský kostol, potom bola upravená na mešitu a neskôr premenená na múzeum,“ hovorí režisérka projektu Lin Hixson. Pod jej vedením sledovali protagonisti premeny chrámu a v predstavení hľadajú odpoveď na podnety, ktoré v nich tieto premeny vyvolávajú. Keďže nemali peniaze na cestu do Turecka, osobne preskúmali podobnú budovu v Záhrebe, kde pôsobili na ostatnom turné.
Predstavenie v podobe „work in progress“ budú môcť vidieť diváci v spomínanom divadle už v sobotu 13. januára, potom sa na ňom bude ďalej pracovať. O pár dní na to, v piatok 19. januára, sa predstavia už hotovým, v poradím ôsmym a zatiaľ najnovším projektom When will the september roses bloom? Last night was only a comedy (Kedy rozkvitnú septembrové ruže? Minulá noc bola len komédia), ktoré malo premiéru v roku 2005 v Benátkach na 37. bienále výtvarného umenia.
V tejto tanečno-pohybovej kreácii, kombinovanej s divadelnými scénami a hovoreným slovom, ťažia protagonisti z nemého filmu Wind z roku 1928, z histórie výučby abecedy v Amerike, z poézie, filozofie, dokonca z diagramov či príručiek pre domácich majstrov. Hlavnou otázkou je miesto človeka v pokazenom svete a jeho schopnosť napraviť ho. Tému opravy alebo vratnosti stelesňuje sled divadelných obrazov, ktorý sa odohráva dva večery a je zakaždým iný. Vytvára tak posuny vo vnímaní aj v interpretácii a divák vidí dve odlišné predstavenia. Podľa slov jedného z protagonistov Matthewa Goulisha nápad urobiť dvojité predstavenie má čo do činenia s rôznymi druhmi poškodení - s takým, ktoré je opraviteľné, vratné, a takým, ktoré sa už jednoducho opraviť nedá. „Je to, ako by sme z trosiek nejakého predstavenia zostavili jeho dve rôzne verzie a neboli by sme si istí, ktorá je tá správna.“
