ojou aktuálnou tvorbou sa tu predstavujú výtvarníci Jan Knap a Bohdan Hostiňák.
Český výtvarník Jan Knap sa v našich končinách prezentuje prvýkrát. Jeho tvorba je známa výtvarnému publiku v New Yorku, Japonsku či Nemecku. Nedá sa aspoň heslovito nespomenúť maliarove životné osudy, ktoré sú tak trochu ako prebrané z lacného románu – emigrácia do Nemecka, krátky pobyt v Brazílii, štúdium na akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe, práca ilustrátora, čašníka a umývača okien v New Yorku a San Franciscu, naverbovanie do americkej armády, neskôr pobyt v budhistickom kláštore a dvojročné štúdium teológie v Ríme. A napokon pokojný život v českom mestečku Planá.
Dôležitým faktom, definujúcim Knapovu tvorbu, je založenie umeleckého zoskupenia NORMAL. Dávalo si za cieľ zbaviť umenie elitárskej komplikovanosti, navrátiť ho k ľuďom a prostému, zrozumiteľnému potešeniu z krásy. Také sú i jeho obrazy – jednoduché a ... krásne.
Čerpá z biblických motívov – nezobrazuje však konkrétne príbehy zo Starého či Nového zákona ani zložité podobenstvá. Maľuje žánrové výjavy z ideálneho sveta, plné detí – anjelov, zapojených do najrôznejších, často veľmi svetských činností. Hrajú na hudobných nástrojoch, oberajú jablká, chystajú nedeľný obed, ryľujú záhradu či hrajú bedminton. Hemží sa to pasúcimi sa ovečkami, somárikmi, všelijakými vtáčikmi, šťastne sa tváriacimi rodinkami na pikniku, občas sa mihne madona s dieťatkom v náručí. Uznávame, že z daného opisu môžu diela pôsobiť naivne až sektársky.
Za jednoduchými postavičkami s trochu meravými, bábkovitými pohybmi sa však skrýva premyslená štylizácia na spôsob malieb ranej renesancie. Od starých majstrov (Fra Angelico, Giotto, Montesano) sa autor inšpiroval aj technikou maľby, ktorú zvláda s takou bravúrnou ľahkosťou, s akou sa, žiaľ, často nestretávame. Celé to napokon vyznieva veľmi úprimne, vtipne a zároveň osviežujúco.
Na nič sa nehrá ani Bohdan Hostiňák, ktorého tvorba je slovenskému publiku už určite dobre známa. Tiež sa prezentuje „zasľúbenými” krajinami, no na rozdiel od Knapa ide o pohanskú Arkádiu, s nahými aj oblečenými ženskými postavami antického (a atletického) typu. Atmosféra je o niečo hĺbavejšia, melancholickejšia, výjavy sú viac „vyľudnené”. Čo sa týka technického vyhotovenia, platí to isté ako u Knapa – Hostiňák sa ako jeden z mála súčasných slovenských výtvarníkov zaoberá poctivo maľbou a na výslednom prejave je to aj vidieť. Pozitívnu energiu môžete v Arkádii maľby naberať do konca tohto týždňa.
Autor: SILVIA PEŤKOVÁ (Autorka je kulturologička)
