Kinematografia vznikla ako technická hračka a ako atrakcia rýchlo zľudovela. Len postupne si filmári začali uvedomovať jej umelecký potenciál. Toto základné rozdelenie alebo rozpor pretrváva dodnes. Na jednej strane masová komerčná záležitosť s cieľom čo najviac zhodnotiť investície, na druhej strane nadčasové umelecké artefakty.
Odborná kritika sa často pokúša aplikovať umelecké kritériá na produkty filmového priemyslu, porovnávať maliara-natierača s van Goghom. Oba druhy filmu, komerčný aj umelecký, sú stále prítomné a často sa aj prelínajú. Trend je však od čierno-bieleho nemého filmu s náročnou skladbou k zvuku, farbe a doslovnosti.
To isté platí v v literatúre. Pod označením bestseller sa môže ukrývať Prelet cez kukučie hniezdo i Da Vinciho kód. Knihy inšpirujú scenáristov a režisérov, a láka aj producentov – čo najviac ju finančne zhodnotiť.
Aj výsostne umelecký projekt podlieha vplyvu investorov, ktorým ide predovšetkým o čísla. Lacná nezávislá snímka bez masívnej reklamy neprerazí, zato dostatok peňazí vyčlenených na reklamu dokáže vyprodukovať kasový trhák i z podpriemerného filmu.
Peter Jackson sfilmoval myšlienkovo i formálne náročnú literárnu predlohu J. R. R. Tolkiena Pán prsteňov formou kostýmového veľkofilmu. Nič nové pod slnkom, spomeňme si na všetky Quo vadis – a že ich nakrútili dosť! Jacksonov fenomenálny komerčný úspech, podporený i mnohými Oscarmi, sa však stal novým základom.
Ak má dnes vzniknúť film podľa známej a úspešnej literatúry, znamená to milióny vynaložené už i len za práva na jej sfilmovanie. Astronomicky vysoká je teda spravidla už prvotná vstupná investícia, čo znemožňuje a vylučuje nakrútenie nízkorozpočtového nezávislého autorského filmu s umeleckými ambíciami.
F. F. Coppola, G. Lucas, S. Spielberg a ich nasledovníci naučili publikum chápať film ako obrazovo veľkolepú atrakciu so svetoznámymi hviezdami. Náklady nútia tvorcov hrať na istotu. Komorné príbehy, autentické charaktery ani experimenty nemajú v šoubiznise miesto. Alebo zmeníme naše kritériá umeleckého filmu, alebo musíme konštatovať, že filmové umenie končí.
Autor: MILOŠ ŠČEPKA