Parfum: Príbeh vraha • Nemecko/ Francúzsko/Španielsko • 2006 • 148 minút • Námet: Patrick Süskind • Scenár: Andrew Birkin, Bernd Eichinger • Réžia: Tom Tykwer • Kamera: Frank Griebe • Hudba: Tom Tykwer, Johnny Klimek, Reinhold Heil • Hrajú: Ben Whishaw, Alan Rickman, Rachel Hurd-Woodová, Dustin Hoffman, John Hurt • Premiéra v SR: dnes
Pri čítaní knihy Parfum od Patricka Süskinda to cítite - zázračné vône, odporné smrady a obsesiu, ktorá sa okolo nich a hlavnej postavy Jeana-Baptistu Grenouilla vznáša. Tá determinuje jeho osud od prvého do posledného momentu. Je ním hrôzostrašné dielo, ktoré bude anjelsky voňať. Na jeho výrobu treba vône z krásnych panien.
Kniha sa stala celosvetovým bestsellerom a druhou najúspešnejšou nemeckou knihou. Süskind dokázal vzrušujúco literárne nuancovať najrôznejšie olfaktorické podnety. Ponuky na sfilmovanie odmietal, až pred šiestimi rokmi podľahol neodbytnému producentovi Berndovi Eichingerovi. Režisérska stolička padla Tomovi Tykwerovi. Tomu, ktorý prerazil v kinematografii ako znalec zdravotných sestier, kómatických stavov, chlapíkov, ktorí si tykajú s kriminálom a nádherných náhod. To všetko zastrešené filmárskym experimentovaním.
Možno prvé filmy Zimní spáči, Lola beží o život či Cisár a bojovníčka nalieval mladý Grenouille ako prvú voňavku. Bez odmerky. Voňali nehou a talentom. Keď sa pri Nebi začal učiť vzorce diváckeho filmu, úspech zostal zamotaný v talianskych serpentínach. V tých, po ktorých dvaja zamilovaní utekali do Neba.
Prudké slnko a farebné lúky si priniesol aj do Parfumu. Potrebuje omamne silné podnety, ktorými sa snaží rozprúdiť divákov čuch, ako to robil Süskind s čitateľom. Tykwer si vypomáha nadbytočným hlasom rozprávača a nádhernými obrazmi. Divoké fialové levanduľové polia, priehrštia jemných ružových lupeňov, ohnivo červené vlasy jeho prvej aj poslednej obete, mazľavé mušle, smradľavé ryby.
Ben Whishaw v postave Jeana-Baptistu Grenouilla stelesňuje obsesívnu zvrátenosť aj nevinnú oddanosť. Vyjadriť silu jeho čuchových buniek sa Tykwer pokúsil nie príliš originálne - nasvietenými nosmi v tme a nájazdmi do nozdier. Nič to, lebo od nosa, ktorý plní aj funkciu buzoly, prechádza film do napínavých sugestívnych scén ukrytých v tme, historických obrázkov života v 18. storočí, nad ktorými môžu mnohí polemizovať, až k precíznym výtvarným scénam, ktorým kraľuje preľudnená orgiastická scéna ako okopírovaná z Boschových obrazov.
Keď sa Grenouille naučil rozprávať, zistil, že slová nedokážu vyjadriť všetky pachy, hovorí rozprávač. Aj Tykwerove pohyblivé obrázky sa v tom topia.
Nepodarilo sa mu otvoriť omamný flakón. Parfum divák necíti tak, ako to sľubuje plagát k filmu, a viac než vzrušenie z vône prežije napätie z vrážd.
Parfum je síce zmyselný zážitok, ale slabší než sezónna parížska voňavka 18. storočia. Nie je to zlý film, iba zlé sfilmovanie knihy.
Závislosť, ako pri čítaní Süskindovej knihy, tu nehrozí. Akoby Tykwerov nos na jemu blízke predlohy ukazoval nesprávny smer.
