Taliansky producent zomrel predvčerom v noci. Spolu s ním odchádza takmer šesťdesiatpäročná história filmu. On sám mal deväťdesiatštyri rokov.
Zviazaný bol s viacerými filmárskymi menami, najintenzívnejšie vzťahy mal, samozrejme, so Sophiou Lorenovou (na snímke ČTK sú spolu v roku 1975). Objavil ju na súťaži krásy, kde bol porotcom, priviedol ju k vzdelaniu a spolu si potom delili slávu. Dlho pri nízkorozpočtových filmoch zostať nemuseli.
So Sophiou nakrúcal ešte v roku 1990 – film Sobota, nedeľa a pondelok. Teda tridsať rokov po úspechu de Sicovej Vrchárky. Sophia za ňu dostala Oscara.
Ponti musel mať zmysel pre risk i pre umenie. Aj vďaka nemu a jeho peniazom vznikali klasiky: Godard pri ňom nakrútil Pohŕdanie, Vittorio de Sica svojho Boccaccia ’70, David Lean Doktora Živaga, Antonioni Zväčšeninu.
S Milošom Formanom sa dohodli na filme Hoří, má panenko. Forman písal scenár so svojimi kolegami a kamarátmi, Ivanom Passerom a Jaroslavom Papouškom, a sfilmoval ho tak, ako boli všetci traja zvyknutí. Teda nekonvenčne – v obsahu i vo forme. Forman asi nepočítal s tým, že narazí na obchodnícku skalu.
Pontimu sa nepozdávalo, že film má len sedemdesiat minút a z toho, že ho Forman nemienil natiahnuť, začal zúriť. Chcel z obchodu vycúvať a od Formana získať peniaze späť. Českého režiséra napokon zachránil francúzsky producent Claude Berri. Celá story je pekne opísaná v knihe Jana Nováka Co já vím?
Vyjednávať s Pontim asi nemalo veľký zmysel. Talian bol vyštudovaným právnikom a na zákony mal zvláštny výklad. Bol súdený za daňové úniky, nelegálny obchod s valutami a umeleckými predmetmi.
Napokon, aj Sophiu Lorenovú si vzal za ženu nelegálne. Keď si ju v roku 1957 bral v Mexiku, bol ešte ženatý s prvou manželkou. Katolícka cirkev ho nechcela rozviesť a vyhlásila ho za bigamistu. Až keď sa vzdal talianskeho pasu a stal sa francúzskym občanom, mohli sa v roku 1966 vziať ešte raz, a už naozaj.
V roku 1963 vystupoval Ponti v dokumente Showman a ako filmová postava je v životopisnom filme Život a smrť Petra Sellersa z roku 2004.
Autor: kk