Silvester v Berlíne pripomína vojnové filmy z posledných týždňov tretej ríše. Už verím televíznemu spravodajstvu, v ktorom som sa dopočul, že v Nemecku sa každoročne nakúpi viac zábavnej pyrotechniky než v celej zvyšnej Európe dohromady. Prechod do centra je skôr zakrádaním sa cez ostreľovanú líniu v brutálnom hluku z rakiet a petárd. Dve „znepriatelené" skupiny stoja na opačných stranách ulice a všetko, čo vybuchuje alebo rachotí, si hádžu pod nohy, a ak trafia, tak najradšej do tiel. Hnutie nezúčastnených chodcov je vďačným objektom zábavy pre obe bandy, vítané sú hlavne vrieskajúce devy, ktorým výbušná iskra padne do kapucne alebo do tašky. Domáci radšej zaparkujú automobily o desať kilometrov ďalej, lebo v opačnom prípade si na Nový rok svoje vozidlá nájdu pokryté hrubou sivou vrstvou, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani sopka v Pompejach. Môj zmysel pre toleranciu klesol na nulu v uzavretej stanici metra, kde spustilo paľbu štyridsať rozkokošených mladíkov. Každá rana sa od hrubých múrov v úzkej hale zopár ráz odrazila, takže o päť minút som mal v ušiach len prenikavé píííííp.
Môj dojem, že svet v tú noc speje k zániku, ešte posilnil žúr, na ktorom som sa ocitol. Ako sa to v obrovských mestách často stáva, človek nakoniec skončí niekde úplne inde a s celkom inými ľuďmi, ako si vopred naplánoval. Mala to byť príjemná párty s moderným džezom a hŕbou známych, no vykľula sa z toho dekadentná firemná akcia veľmi draho a zle oblečených bankárov. Nepočul som práve najlepšie, no zdalo sa mi, že taká strašná hudba sa dá zohnať iba na čerpacích staniciach. Každý päťdesiatnik mal pri sebe dievčinku, horná hranica veku osemnásť a spodná - tú som radšej nechcel vedieť. Slečny, odviate vetrom, drogami a alkoholom, na mužoch viseli ako kabáty na vešiaku. Jednej som sa spýtal, či môžem prejsť, lebo blokovala uličku k stolom, no takou zložitou otázkou som ju na päť minút vyviedol z miery. Potom mlčky fotografovala. Sama seba. Vyše hodinu.
Našu miestnosť obsluhoval čínsky čašník, ktorý sa volal Chui. Naozaj. O hodinu som odchádzal a niektorí hostia sa so mnou lúčili, akoby som bol odnepamäti ich najlepší priateľ. Dostal som zopár vizitiek, veľkých ako poštová obálka. Aj vonku ma čakali ovácie. Blížilo sa ráno a vítaný bol každý pohyblivý terč.
