BRATISLAVA - Slováci sú za to, aby Európska únia mala väčší vplyv na členské štáty, ale v určitých prípadoch si to neželajú. Až 80 percent občanov Slovenska chce, aby o ich daniach rozhodovala výlučne vláda, iba 17 percent by bolo za to, aby o daniach rozhodovala spolu s úniou. Vyplýva to z jesenného Eurobarometra, celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky.

Do výšky daní si od Európskej únie nechce nechať hovoriť ani 80 percent ľudí vo Veľkej Británii, o niečo viac ich je vo Fínsku, Luxembursku, Švédsku a Dánsku.

Daňová suverenita v parlamente neprešla

Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky povedala, že "výrazné odmietnutie daňovej harmonizácie je pochvalou pre daňovú reformu Ivana Mikloša". Aj napriek tomu, že bežní občania sa v daňových otázkach neorientujú detailne, "osvojili si, že daňová reforma bola jedným z kľúčových faktorov naštartovania ekonomickej lokomotívy", mieni sociologička.

"Byť na Slovensku za daňovú harmonizáciu znamená súhlasiť s vyššími daňami a menším množstvom zahraničných investícií, teda byť proti svojim vlastným záujmom," poznamenáva Ondrej Dostál z "euroskeptického" Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Za argumentom o "nekalej daňovej konkurencii", ktorý stúpenci harmonizácie používajú, nie je nič iné ako snaha politikov Nemecka či Francúzska zabrániť presunu investícií do nových krajín únie, dodáva Dostál.

V októbri parlament zamietol návrh KDH, aby o daniach z príjmov fyzických a právnických osôb rozhodovalo výlučne Slovensko a na harmonizáciu daní vláda alebo jednotliví ministri nepristali. Za Deklaráciu o daňovej suverenite v priamych daniach hlasovali v podstate iba poslanci KDH, SDKÚ a SMK, čo na jej prijatie nestačilo.

Na Slovensku stúpa počet optimistov

Na Slovensku sa údaje zbierali v septembri. Eurobarometer, pre ktorý sa prieskum urobil, bol piatym v poradí od vstupu krajiny do Európskej únie a prvým od nástupu vlády Smeru, SNS a HZDS.

Ivan Kuhn, autor národnej správy o výsledkoch prieskumu tvrdí, že práve zmena vlády a z nej vyplývajúce očakávania mohli najvýznamnejšie ovplyvniť názory respondentov na niektoré otázky. Týkať sa to podľa neho mohlo najmä hodnotenia ekonomickej situácie respondentov a ich výhľadov do budúcnosti.

Slovensko sa radí ku krajinám, kde stále relatívne viac ľudí očakáva, že v nasledujúcom roku sa ekonomická situácia krajiny zhorší. Teraz ich však bolo historicky najmenej (30 percent) a tých, ktorí očakávajú zlepšenie situácie, naopak, najviac (28 percent).

Gyárfášová mieni, že asi je v ľudskej prirodzenosti, že "nechceme veci 'zakríknuť' a v optimistických predpovediach sme opatrní - dávame priestor skutočnosti, aby nás príjemne prekvapila". Eurobarometer 66 však podľa nej jasne ukazuje, že na Slovensku povestný pesimizmus a "bolestínstvo" ustupujú.

Vývoj celkovej spokojnosti obyvateľov Slovenska so životom