Írčinu ako oficiálny jazyk únie presadila dublinská vláda, ktorá sa do boja „za jazykovú rovnoprávnosť“ pustila pred dvoma rokmi. Po rozšírení únie sa na výslnie dostali malé jazyky ako estónčina a maltčina. Prečo by teda nemala mať rovnaké postavenie aj írčina? Stačí navštíviť tradičnú krčmu pri Galway alebo Kerry a miestnym štamgastom nebudete rozumieť ani slovo.
Írska vláda nakoniec dosiahla svoje, nových prekladateľov a tlmočníkov však zaplatí z vlastného vrecka. Bude to stáť viac než tri milióny eur. Prekladať sa budú všetky rozhodnutia Rady EÚ, Európskeho parlamentu a obyvatelia budú môcť komunikovať s úradmi v írčine. „Pre väčšinu Írov to veľa neznamená, skôr ide o symboliku. Zaručuje to rozmanitosť Európskej únie a umožňuje aj tým, čo hovoria iba po írsky, aby mali svoj hlas na medzinárodnej scéne,“ hovorí profesorka Patricia Conlan z Univerzity v Limericku. Sama pochádza zo západného pobrežia, kde sa dodnes hovorí po írsky a v írčine aj študovala.
Zelený ostrov má vyše štyroch miliónov obyvateľov, keltčinu ovláda tretina populácie a z nej len pár percent jazyk aj pravidelne používa.
Írčinu dlho potláčali anglickí vládcovia a jej rozmach nastal až po samostatnosti v roku 1921. Dnes je na prvom mieste v ústave, až potom nasleduje angličtina.
Jazyk zažíval renesanciu od polovice 50. rokov, verejnoprávna televízia i rozhlas v ňom vysielajú aj večerné správy.
Írčina je povinný jazyk na školách, väčšina študentov z nej však neskladá nijaké skúšky a naučia sa len pár slov. Kritici hovoria, že podpora keltčiny je pre vládu ako posvätná krava - v skutočnosti sa ale jazyk nerozvíja. Aj v parlamente ho využívajú iba pri dvoch percentách vystúpení.
Podľa vzoru Írov sa chcú do popredia dostať aj Katalánci, Baskovia a Galícijčania. Ich jazyky už majú poloúradný štatút a prekladajú sa niektoré dokumenty. Môžu sa stať v budúcnosti oficiálnymi jazykmi únie, zaplatiť to však bude musieť Španielsko.
Nie všetky národy ale považujú uznanie jazyka za podstatnú vec. Luxemburčina je napríklad oficiálnym jazykom doma, vláda však nežiadala, aby sa jazyk zaradil aj medzi jazyky únie a vystačí si s francúzštinou. Zvláštny prípad je Malta, ktorá má 400–tisícovú populáciu a oficiálny maltský jazyk. Brusel po rozšírení nenašiel ani jedného prekladateľa, ktorý by spĺňal európske štandardy.
