nevyčíslil ekonomický dosah svojho rozhodnutia. Obciam zobral ich právomoc rozhodovať o výbere dani. „Toto oslobodenie nie je systémovým riešením finančných problémov školstva,“ povedala hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Oľga Gáfriková.
ZMOS nevie zistiť výpadok na daniach
Po decentralizácii štátnej správy a prechode väčšiny činností na samosprávy dostali obce a mestá aj právo stanoviť výšku dane z nehnuteľností a daň aj vyberať. Zároveň sa mohli rozhodnúť, ktorým inštitúciám daň znížia či úplne odpustia.
Od januára štát zákonom prikázal oslobodiť všetky pozemky a stavby vo vlastníctve verejných vysokých škôl alebo štátu v užívaní štátnych vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied a registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Pritom ani nevyčíslil ekonomický dosah takéhoto rozhodnutia. Podľa ministerstva financií si mestá a obce naplánovali minulý rok vybrať na daniach z nehnuteľností takmer 6 miliárd korún. Samospráva bude v najbližších dňoch posielať ministerstvu špeciálny štatistický výkaz o výbere daní za rok 2006. „Môžeme zistiť, koľko máme daňovníkov, či sú to fyzické, alebo právnické osoby. No chýba údaj, ktorý by nám umožňoval zistiť výpadok na daniach, ktorý stratíme z oslobodenia cirkevných a školských zariadení,“ povedala Gáfriková.
Je štátne viac ako súkromné?
ZMOS považuje oslobodenie niektorých subjektov od platenia za nesystémový krok, ktorý zasiahol do daňových právomocí obcí a systému ich financovania. Od dane sú oslobodené školské zariadenia, ktoré sú v pôsobnosti samosprávnych krajov a krajských štátnych úradov. Obce už nemôžu s týmito zdrojmi vo svojich rozpočtoch počítať.
Súkromné školské zariadenia však budú obciam naďalej daň platiť. „Zmienka o súkromných školách v zákone nie je, preto od nich daň vyberieme,“ povedala Gáfriková.
Súkromné školy na rozdiel od cirkevných alebo štátnych škôl sa môžu cítiť diskriminované. Podľa ústavného právnika Radovana Procházku však ústava nezakazuje nerovnosť, ak prevažuje verejný záujem. „V tomto prípade si myslím, že zákonodarca nekonal svojvoľne a prevaha verejného záujmu je tu zrejmá,“ povedal Procházka.
Jeden z predkladateľov novely, v súčasnosti vicepremiér Dušan Čaplovič nepovažuje oslobodenie cirkevných škôl za sporné. „Súkromné školy vyberajú vysoké školné a sú to podnikateľské subjekty. Zatiaľ čo cirkevné školy sú spolu so štátnymi školami prioritne orientované na vzdelávanie, štát ich má aj takouto formou podporiť,“ povedal Čaplovič.
Prochádzka si myslí, že Čaplovičova definícia je v medziach ústavy. „Ide teda skôr o nerovnaké zaobchádzanie medzi rôznymi typmi škôl,“ povedal Procházka.
