Podľa dostupných údajov sme získali z Európskej únie v rokoch 2004 až 2006 zhruba 39 miliárd korún, teda približne o štyri miliardy viac ako štát zaplatil príspevky do spoločného rozpočtu únie. „Pôvodne sme mali byť v pluse až 32 miliárd,“ povedal analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda.
Riaditeľ sekcie stratégie a rozvoja regiónov na ministerstve výstavby Ján Rudolf v pomalšom čerpaní eurofondov problém nevidí. „Nepovažujem to za slabé. Projekty sa nedávno len rozbiehali, a ľudia sa s tým potrebovali oboznámiť. Reálne sa začalo čerpať až v polovici roka 2005,“ povedal. Odhaduje, že tento rok čerpanie stúpne na 70 percent.
Aj bývalý podpredseda vlády, ktorý mal na starosti eurofondy, Pál Csáky si myslí, že sa to zlepší. „Čerpanie zazmluvnené 2006 bude v pohode, len treba dať pozor, aby peniaze boli použité v súlade so zmluvami.“ Peniaze z eurofondov, na ktoré sa uzatvorili vlani zmluvy, možno čerpať podľa pravidiel únie ešte ďalšie dva roky. Csáky sa však „obáva, že vláda podceňuje, že z únie budeme môcť v rokoch 2007 až 2013 získať až trikrát viac ako doteraz“. Nepáči sa mu, že vláda na mnohých ministerstvách vymenila ľudí, ktorí mali na starosti práve eurofondy. „Povyhadzovali ich a dosadili vlastných, čo môže narušiť zabezpečovanie odbornej kontinuity,“ povedal.
Podpredseda vlády Dušan Čaplovič odkazuje Csákymu, že sa nemusí zbytočne obávať. „Vytvorili sme dobré predpoklady na čerpanie európskych peňazí,“ povedal Čaplovič. Tvrdí, že čerpanie bolo za predošlej vlády slabé. „Bolo minimálne a my sme to museli doháňať,“ povedal.
Exminister financií a poslanec SDKÚ Ivan Mikloš sa obáva, že „zo strednodobého hľadiska sa efektívnosť čerpania fondov môže zhoršiť, keďže kompetentnosť tejto vlády, ale aj vôľa riešiť tieto veci a klásť na ne dôraz je nedostatočná“.
„Je to planý poplach, už po voľbách Mikloš vykresľoval množstvo katastrofických scenárov a nepotvrdilo sa to,“ zareagoval Čaplovič. Tvrdí, že eurofondy sú prioritou vlády. „Každý týždeň robíme nekompromisnú kontrolu čerpania štrukturálnych fondov,“ povedal vicepremiér.
Únia nám priniesla viac výhod ako nevýhod
BRATISLAVA - Slovensko dostalo v posledných troch rokoch z únie viac peňazí, ako do Bruselu odviedlo.
Analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda si však myslí, že „z pohľadu verejných financií znamenal vstup do únie pre Slovensko zatiaľ skôr záťaž“.
Štát musí podľa neho vynakladať miliardy slovenských korún na zabezpečenie súladu právneho prostredia so štandardami únie.
„Aj keby finančná pozícia Slovenska bola neutrálna, nedajú sa z toho vyvodzovať žiadne ďalekosiahle závery, lebo nepriame efekty z členstva v únii, spočívajúce napríklad v rýchlejšom ekonomickom raste, či nižších obchodných bariérach sú nepopierateľné a oveľa väčšie ako tie, ktoré máme z eurofondov,“ povedal bývalý minister financií a poslanec SDKÚ Ivan Mikloš.
Ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová povedala, že členstvo v únii nám prinieslo viac výhod ako nevýhod. „Okrem iného sa zvýšila sa dôveryhodnosť krajiny v zahraničí ako miesta na podnikanie, čo viedlo k vyššiemu prílevu zahraničných investícií,“ povedala Valachyová.
Ekonomické prínosy z členstva v únii nespochybňuje ani euroskeptické KDH. „Tie sú zjavné, my sa len obávame, že budú tlaky, aby sa harmonizovali aj iné oblasti, ako sú nepriame dane alebo menová politika. Náš euroskepticizmus spočíva v tom, že sa bude zasahovať aj do vecí, ktoré nemajú s integráciou nič spoločné, ale sú výrazom charakteru krajiny, ako kultúra, etika, morálka,“ povedal poslanec KDH Július Brocka.
(ľja)
