Obhajkyňa grandslamových majstrovstiev Austrálie poskytla v Melbourne rozsiahly rozhovor pre týždenník Good Weeekend, v ktorom sa priznáva k omylom v minulosti, keď sa nedokázala správne vyrovnať so svojou homosexuálnou orientáciou. Rodáčka zo Saint-Germain-en-Laye pri Paríži si zaspomínala na finále Australian Open 1999 s Hingisovou (2:6, 3:6), pred ktorým sa všetko prevalilo.
Zistila to v sedemnástich
,,Mala som iba necelých sedemnásť, keď som zistila všetko o svojej pohlavnej orientácii. Stala som sa rebelantkou, chodila do barov a nočných klubov, nespala, pila, nestravovala sa správne a priberala. Trvalo to nejaký čas, kým som si uvedomila, že môžem tenis stratiť, ak sa nezmením.“
Mauresmová prišla do Melbournu 1999 na 29. mieste v rebríčku bez veľkých očakávaní ešte ako tínedžerka, keď zrazu v semifinále vyradila Lindsey Davenportovú. Američanka potom novinárom povedala, že to bolo, akoby hrala proti mužovi.
Neskôr sa za svoj výrok ospravedlnila, ale nasledovala ďalšia nálepka. Martina Hingisová pred finále vyhlásila, že Mauresmová je ,,polomuž“. Amelie nečakala, zavolala si novinárov a priznala, že je homosexuálkou a jej partnerkou je Sylvie Bourdonová, majiteľka baru v St. Tropez. ,,Neľutujem, že som s tým vyšla na verejnosť, mrzí ma však forma, akou som to podala. Brutálna, rýchla a nepremyslená,“ tvrdí Amelie.
Pre orientáciu od nej bočili aj sponzori
,,Bola som mladá, neskúsená a nepripravená stáť zoči-voči realite, novinárom a známym. Niekoľko mesiacov mi to nevedeli odpustiť ani rodičia. Bočili odo mňa sponzori. Síce nie tak ako v prípade Kingovej či Navrátilovej, že všetci vypovedali zmluvy, ale dodnes trpím preto, že ma označili za lesbickú tenistku.“
Po Australian Open dostávala telegramy a esemesky od podobných dievčat z celého sveta, prišla aj podpora od Navrátilovej a vtedajší francúzsky premiér Lionel Jospin ju vedno s Bourdonovou pozval na veľkú recepciu k Medzinárodnému dňu žien. Napriek tomu sa trápila. Dve-tri sezóny ju prenasledovali všetky možné myšlienky a dodnes nezarába na reklamách ako ostatné hráčky, blondíny s peknou postavou, hoci sú mnohé nižšie v rebríčku.
Svalnatá a plecnatá Francúzka bola ešte pred rokom známa iba svojou homosexualitou, trémou a roztrasenosťou. Stala sa notorickou grandslamovou semifinalistkou, nik neveril, že ešte vyhrá veľký turnaj. Až vlani v Melbourne, aj keď skrečom, zdolala vo finále Heninovú a potom to zopakovala proti nej už priamo v dramatickom súboji vo Wimledone v plnej miere.
Odrazu vošla do histórie ako prvá francúzska majsterka Anglicka po 81 rokoch od Lenglenovej a vzťah médií i ľudí okolo nej sa začal meniť. A ako dnes bojuje s nervozitou? ,,Vždy, keď mi je ťažko a potrebujem sa povzbudiť, spomeniem si na starý dvorec vo Wimbledone, ako som stískala trofej a hneď sa cítim znamenite.“
Autor: ANDREJ BUČKO Melbourne
