V novembri sa zbalil a z Bratislavy, kde žil vyše päť rokov, sa odsťahoval do Moskvy. "Ďalej však budem reprezentovať Slovensko," ubezpečil nás vo včerajšom rozhovore pre SME 25-ročný atlét s dubnickou klubovou príslušnosťou.
Šéftrénerovi zväzu Vladimírovi Bezdíčkovi sa naposledy ozval minulý štvrtok. "Telefonicky sme si popriali šťastný nový rok a dohodli sa na letných štartoch za reprezentáciu. Halovú sezónu vynecháva, to oznámil už dávnejšie. Nemám s ním problémy," tvrdí Bezdíček.
Vaľukevič sa na jeseň rozišiel s trénerom Aleksandrom Beskrovným, dokonca uvažoval, že skončí s atletikou.
"Odišiel odo mňa," potvrdil kouč, kvôli ktorému bieloruský rodák v roku 2001 prišiel do Bratislavy. Beskrovnyj a Dmitrijov otec Gennadij, trojskokanský halový európsky šampión 1979, boli voľakedy kolegovia v zbornej ZSSR, zhodou okolností obaja majú navlas rovnaký osobný rekord 17,53 (stále ešte výkon z piatej desiatky svetovej histórie). Jeho syna, v Bielorusku odpisovaného pre ploché nohy, doviedol k titulu majstra Európy 2003 do 23 rokov vo skvelom osobnom rekorde 17,57 a k štvrtému miestu na halových ME 2004.
Vaľukevič skákal za Bielorusko ešte na aténskej olympiáde, no po nej požiadal o slovenské občianstvo. Keď ho dostal, bieloruský zväz súhlasil, aby od marca 2005 na základe zmeny občianstva mohol štartovať za Slovensko.
Zaň už však Dmitrij také úspechy nedosiahol. V hale ďalej patril medzi svetovú špičku (2005 šiesty a 2006 ôsmy výkon sezóny), ale najlepším umiestnením bola desiata priečka na majstrovstvách sveta 2005 v Helsinkách. Vlani na halových MS vybuchol v kvalifikácii (posledné, 23. miesto) a na "letných" ME skončil pätnásty.
"Beskrovnyj chcel od neho iný prístup, Dima sa občas nesprával ako profík," myslí si bývalý bežec Marcel Lopuchovský, ktorý má v Národnom športovom centre na starosti atletiku. Tréner, známy maximalista, sa k dôvodom rozchodu nemal chuť vyjadriť a na otázku, kde a s kým Dmitrij trénuje, odvetil: "Neviem a ani ma to nezaujíma."
"Okrem Beskrovného nemáme na Slovensku trénera, ktorý by mohol viesť trojskokana s výkonnosťou za 17 metrov, preto ho Vaľukevič logicky hľadal v Rusku," tvrdí Bezdíček.
Vďaka otcovi sa napokon v Moskve dostal k legendárnemu Vitoldovi Krejerovi. Bronzový medailista dvoch olympiád (Melbourne 1956 a Rím 1960) trénoval aj fenomenálneho trojskokana Viktora Sanejeva, ktorý na štyroch olympiádach získal tri zlaté (1968 - 1976) a jednu striebornú medailu (1980).
A pochvaľuje si.
