V Liptovských Sliačoch sú tieto zvyky stále živé vďaka folklórnej skupine Sliačanka a detskému súboru.
Skúsený folklórista Štefan Littva je napriek svojej osemdesiatke stále aktívnym členom skupiny. Vianočné a trojkráľové zvyky patria podľa neho k najkrajším v roku.
„Veršíky a vinše, s ktorými sme ako mládenci chodili po dedine, sú staré desiatky, možno stovky rokov. Odovzdávali sa z generácie na generáciu,“ hovorí. On sám dnes odovzdáva svoje skúsenosti mladým, aby sa ojedinelé zvyky zachovali.
„Niekedy sme chodili po dedine aj dve či tri trojkráľové partie. Občas sme sa museli predbiehať, aby sme stihli obísť čo najviac domov,“ dodáva.
Dodnes si presne pamätá slová všetkých vinšov a pesničiek. Úspech s nimi mali nielen v Sliačoch, ale chodili aj do susedných dedín.
Pár dní pred sviatkom Troch kráľov si začali vyrábať čákovy – vysoké papierové čiapky, pripomínajúce koruny. Vpredu mali kríž a najväčším problémom bývalo zlepiť ich.
„Lepidlá vtedy nebolo bežne dostať, tak sme na to používali cesto. Niekedy to bol kumšt,“ hovorí Štefan Littva.
K výstroju Troch kráľov patrili nohavice z tkaného plátna, široká vyšívaná košeľa a kamizol – kabát bez rukávov z ovčej kože. V rukách nosili traja králi hviezdu.
„V Sliačoch sa cez Vianoce robili obchôdzky dvakrát. V čase Vianoc s betlehemom, 6. januára to zas boli Traja králi,“ dodáva Littva.
Chlapci sa pripravovali v predstihu, kým všetko stopercentne nesedelo. V každom z domov ich už vyčkávali, lebo im prinášali znamenie šťastného roka.
V trojkráľový večer rodina opäť spoločne večerala podobne ako na Vianoce.
Aj skladba jedál bývala podobná. Kyslá polievka s hubami, opekance s makom alebo bryndzou či kysnuté koláče.
Štefan Littva si rád spomína aj na humorné príhody. Niekedy sa traja králi vracali z pochôdzok aj s potrhanými košeľami či nohavicami. Strážnym psom ťažko vysvetľovali, že prišli s posolostvom dobra.
Sviatok Troch kráľov
Je odvodený z ľudových zvykov.
V kresťanskej liturgii sa označuje ako Zjavenie Pána. Patrí k najstarším sviatkom. Slávil sa už v štvrtom storočí. Má sprítomniť deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil ľudstvu svojho syna.
Najčastejšie sa spája s príchodom mudrcov z východu označovaných menami Gašpar, Melichar a Baltazár.
Narodenému Ježiškovi priniesli vzácne dary – zlato, kadidlo a myrhu.
V evanjeliu nie je presne známe, koľko mudrcov v skutočnosti bolo ani ako sa volali.
V kostoloch sa v tento deň svätí trojkráľová voda, ktorou si ľudia svätili príbytky.
(eta)
