Izrael tieto informácie odmietol komentovať. Irán ich považuje za dôkaz, že „sionistický režim je hlavnou hrozbou pre globálny mier aj región.“
Sunday Times označil tri ciele prípadného izraelského útoku: ťažkovodný reaktor v Araku, továreň na obohacovanie uránu v Isfahane a jadrová elektráreň v Natanze. Práve pri útoku na atómku by Izraelčania mali použiť jadrové zbrane.
Podľa plánu útoku najprv laserom navádzané bomby urobia dostatočne hlboké „diery“ v betónovom kryte elektrárne a potom izraelskí piloti do nich „spustia“ jadrové zbrane. Tie by mali zničiť jadrové zariadenia ukryté hlboko v podzemí.
Podľa článku sú však tieto plány podmienené dvoma vecami: nemožnosťou podniknúť konvenčný útok a istotou, že Američania nie sú pripravení proti Iránu zasiahnuť. Izraelskí piloti, ktorí sa majú na prípadnej operácii zúčastniť, novinám povedali, že v minulých týždňoch už podnikli niekoľko cvičných letov nad Gibraltár. Zdôrazňovali, že útok sa musí podariť na sto percent.
Izraelskí predstavitelia, ktorí boli o článku ochotní hovoriť s podmienkou zachovania anonymity naznačovali, že možnosť, že k útokom príde, je nateraz mizivá. Ide skôr o politiku zastrašovania Iránu aj signalizovania Západu, že ak k Teheránu a jeho podozrivému programu nezaujme razantnejší postoj, zariadi sa židovský štát po svojom. Izrael berie vážne slová iránskeho prezidenta Mahmuda Ahmadinedžada o jeho vymazaní z mapy sveta a obáva sa „druhého holokaustu“.
Experti útok na iránske jadrové zariadenia považujú za riskantný a obávajú sa, že Izrael ho sám nezvládne. Možnosti Iránu brániť svoje objekty sú údajne oveľa väčšie ako Iraku v roku 1981, keď Izrael zbombardoval atómovú elektráreň v Osiraku.
Autor: mik
